Motivátori národného projektu SME SI ROVNÍ už uľahčili návrat do života desiatkam pacientov. A pokračujú ďalej

Neexistencia spinálnej jednotky na Slovensku pre pacientov s poškodením chrbtice a miechy je, bohužiaľ, stále realitou. Európa ich má 60, susedné Česko 4, no v našich končinách snaha pomôcť zdravotne znevýhodneným v tomto smere naďalej viazne.
„Niekedy mám pocit, že hovorím s ľuďmi, ktorí nerozumejú hovorovej reči. Aj keď v určitom smere sa hádam ľady predsa len pohli,“ nestrácal nádej počas konferencie Sme si rovní v šamorínskom X-Bionic Sphere prednosta Neurochirurgickej kliniky v Nových Zámkoch prof. Bruno Rudinský, jeden z hlavných iniciátorov tejto myšlienky na Slovensku.
Iný projekt SME SI ROVNÍ, ktorý si kladie za cieľ uľahčiť novým pacientom návrat do života pomocou individuálnej pomoci však, našťastie, funguje. Naši motivátori, ktorí sa do inovatívneho národného projektu zapojili, sa o svoje skúsenosti podelili aj so zahraničnými zástupcami ESCIF (European Spinal Cord Injury Federation). Tí sú rovnako hosťami dvojdňovej šamorínskej konferencie SME SI ROVNÍ.
ESCIF, ktorého členom je od roku 2013 aj Slovensko, dnes združuje 32 organizácií z 28 krajín a pomoc ľuďom s poškodením chrbtice – miechy, je jednou z jej hlavných náplní.

Nestrácať čas
Základnou požiadavkou pri pomoci novým pacientom je nestrácať čas. „Treba ho kontaktovať hneď po prepustení z nemocnice, vytvoriť mu novú víziu života, navštíviť ho doma,“ prízvukovala sociálna pracovníčka zo Švajčiarska Daniela Vozzaová.
To si uvedomujú aj naši motivátori, ktorí v rámci projektu SME SI ROVNÍ nových klientov sami vyhľadávajú. „Stanovíme si spoločný cieľ, v čom by som mohol byť klientovi nápomocný a potom na ňom už len pracujeme,“ vysvetľuje náš tenista na vozíku Tomáš Masaryk. Pomoc zahŕňa desiatky možností: pomôcť pri práci s úradmi, s vybavením invalidného dôchodku, vozíka či iných zdravotných pomôcok.
Nášho bývalého reprezentanta v tanci na vozíku Martina Daita oslovil klient po nehode na štvorkolke ešte z nemocnice. „Juraj potreboval pomôcť s množstvom vecí. Poradiť s rehabilitáciou, pomôcť s debarierizáciou, s kúpou a prerobením auta a inými nutnosťami. Keď mi volal, vôbec nevedel, o čom život na vozíku je,“ vraví Dait, ktorý je sám zdravotne znevýhodnený. Od nešťastného skoku do vody v roku 1995.

Daita práca s klientom napĺňa, no povzdychol si, že pandémia mu prácu s nimi ešte viac sťažila. „Teraz čakáme na každé rozhodnutie úradu 5-6 mesiacov. Aj preto si v medzičase dávame skromnejšie ciele. Napríklad vedieť naložiť sám vozík do auta a podobne. Mojim hlavným cieľom však zostáva, aby sa klient osamostatnil,“ tvrdil v Šamoríne.
Progres? Najväčšie zadosťučinenie
„Vidieť progres v prípade každého jedného klienta je to najväčšie zadosťučinenie,“ konštatuje ďalší z motivátorov Tomáš Valach. „Vtedy viete, že spoločný čas nevyšiel nazmar,“ teší sa.
Je len na motivátoroch, s koľkými klientmi dokážu v danom čase komunikovať. Aj preto sa ich počet od motivátora k motivátorovi líši. Sú takí, ktorí zvládajú mesačne aj desať, hoci je to v takých prípadoch mimoriadne vyčerpávajúce. Súčasná svetová jednotka v boccii Michaela Balcová sa jednej z klientok, Paulíne Ryšavej, snaží obohatiť sociálny život. Práve prostredníctvom boccie. „Šport vie priniesť krásu do života, no snažím sa, aby dokázala komunikovať na kurte aj mimo neho. Spoločne pracujeme na sebarozvoji,“ vraví Miška, ku ktorej Paulínka obdivne vzhliadala aj počas konferencii. „Miška je môj vzor. V športe aj v osobnom živote,“ zložila jej vzápätí poklonu.
Podľa Mareka Machatu, prezidenta Asociácie organizácie postihnutých občanov SR a OZ IMOBILIO, ktorý je aj motivátorom, je mimoriadne dôležitá motivácia. „Motivovaný klient je pre motivátora požehnanie. Je úžasné sledovať, kam sa potom klienti dokážu posunúť. Dúfam, že projekt aj vďaka podpore SPV bude v takomto druhu pomoci pokračovať aj naďalej,“ vraví Machata.

Joppa aj Kozlov
Medzi vyškolených motivátorov dnes patrí viacero úspešných slovenských paralympionikov. Pomáha boccista Samuel Andrejčík, curleri Monika Kunkelová, Rado Ďuriš, Peter Zaťko či Dušan Pitoňák, paracyklistka Anna Oroszová, paraatléti Marián Kuřeja, Dušan Laczkó, paralyžiari Martin France, Miroslav Haraus, Jakub Krako, parahokejisti Martin Joppa, Marián Ligda a iní. Motivátorom je aj bývalý hádzanár Tatrana Prešov Rado Kozlov, bývalý najlepší strelec skupinovej fázy hádzanárskej Ligy majstrov v sezóne 2008/2009, ktorý je na vozíku od roku 2009.
Naši motivátori dokázali napriek pandémii pomôcť do konca minulého roka vyše 600 klientom. A projekt nekončí.