Para hokej sa objaví na zimných paralympijských hrách už po ôsmykrát.
Parahokej je jednou z popredných atrakcií na zimnej paralympiáde. No viete o ňom všetko? Prvý verejne zaznamenaný zápas ľadového hokeja sa hral v Montreale (Kanada) koncom 19. storočia, no jeho korene údajne siahajú až na začiatok 19. storočia. Priamy potomok – parahokej, vznikol v rehabilitačnom centre vo Švédsku v Štokholme začiatkom 60-tých rokov 20. storočia vďaka Švédom so zdravotným znevýhodnením, ktorí chceli pokračovať v hraní tohto športu.
Pravdepodobne im to padlo vhod, pretože práve Švédi vyhrali o tri desaťročia neskôr prvý paralympijský titul na športovom debute tohto športu v Lillehammeri v roku 1994. Parahokej hrajú športovci, ktorí sú s telesným postihnutím v dolnej časti tela. Pravidlá hry sú rovnaké ako pri normálnom ľadovom hokeji, avšak je pridaných pár úprav. Namiesto korčúľ sedia hráči v dvojčepeľových sánkach popod ktoré vie prejsť puk. Taktiež používajú dve hokejky, ktoré sú zakončené hrotom a slúžia na posúvanie sa po ľade.
Paraalpské lyžovanie je originálny zimný paralympijský šport, ktorý sa objavuje na každom ročníku od Örnsköldsviku v roku 1976. Niektorí lyžiari sú úplne slepí. Uháňajú z kopca a sledujú len zvuk svojho navádzača. Niektorí navádzači používajú reproduktory pripevnené na chrbte, zatiaľ čo iní dávajú športovcom pokyny pomocou slúchadiel. Lyžiari dosahujú pri zjazdoch rýchlosť až 130 km/h.
Lyžiari s telesným postihnutím súťažia v kategórii v stoji alebo v sede. Tí v kategórii sediacich používajú sedacie lyže a „podpery“ – palice s nohou – zatiaľ čo niektorí stojaci lyžiari používajú aj podpery. Medzi najlepších patria Nemec Gerd Schoenfelder a Reinhild Moeller so 16 titulmi na čele celkovej medailovej tabuľky mužov a žien v paraalpskom lyžovaní.
Fascinujúci a pútavý šport curling na vozíku sa vracia na Zimné paralympijské hry v Pekingu 2022. Curling bol v minulosti opisovaný ako hra s “hukotom“, ktorý vychádza z hluku žulového kameňa, ktorý sa pohybuje po ľade. Jeho počiatky možno datovať už v 16. storočí. Flámsky umelec Pieter Bruegel zobrazil aktivitu podobnú curlingu, ktorý sa hrá na zamrznutých rybníkoch.
Curling na vozíku bol vyvinutý v 90. rokoch minulého storočia a bol pridaný k Zimným paralympijským hrám v Turíne 2006. Na paralympiáde majú hráči len jednu šancu získať zlatú medailu. Ako šport je najväčší tímový šport na hrách, ktorý zahŕňa 12 krajín.
Zistite viac o jednom z dvoch zimných športov, ktoré sú súčasťou paralympijského programu od prvého ročníka v roku 1976. Severské lyžovanie je jedna z najstarších foriem pohybu sa po snehu a patrí aj medzi najobľúbenejšie paralympijské zimné športy. Najviac oceňovanou paralympijskou športovkyňou je nórska lyžiarka Ragnhild Myklebustová, ktorá vyhrala 27 medailí – z toho 22 zlatých – v paraseverskom lyžovaní a v bývalom paralympijskom športe v pretekoch na sánkach.
Paraseverskí lyžiari s fyzickým znevýhodnením súťažia v dvoch kategóriách – v sede a v stoji – zatiaľ čo športovci so zrakovým znevýhodnením súťažia len v jednej kategórií. Severské lyžovanie je pôvodný paralympijský šport, ktorý figuroval na prvých zimných paralympijských hrách v Örnsköldsviku vo Švédsku v roku 1976.
Tento šport bol predstavený v roku 2014 na Zimných paralympijských hrách v Soči. Parasnowboard má v Pekingu opäť ohromiť divákov. Zistite viac o najmladšom zimnom paralympijskom športe. Na zimnej paralympiáde súťažia športovci v dvoch rozdielnych disciplínach. Snowboardcross je vhodný pre milovníkov rýchlosti, zatiaľ čo slalom vyžaduje aj vysokú technickú zdatnosť. Snowboardcross predstavuje časový zjazd. Najrýchlejší čas určuje umiestnenie. Finále pozostáva z dvoch súťažiacich v každej jazde a najrýchlejší postupuje do cieľa.
V slalome je na dráhe len jeden súťažiaci. Každý súťažiaci preteká tri krát a najrýchlejší vyhráva. Trať môže mať stredný sklon. Mala by sa vyznačovať prirodzene rozmanitým terénom s množstvom nerovností a priehlbín v tvare U. Keďže je tento šport mladý, noví súťažiaci ešte stále prichádzajú a to robí parasnowboarding najviac premenlivou disciplínou na zimných paralympijských hrách.
Predstavujeme vám bližší pohľad na jeden z najviac fascinujúcich zimných paralympijských športov. Parabiatlon vyžaduje veľkú sústredenosť, fyzickú silu a dokonalú presnosť. Slovo „biatlon“ pochádza z gréckeho slova pre „dve súťaže“. Svoj pôvod má tiež v škandinávskej histórii a vyvinulo sa z praxe lovu na lyžiach s použitím pušky.
Parabiatlonisti s fyzickým postihnutím súťažia v dvoch kategóriách – v sede a v stoji – zatiaľ čo parašportovci s poruchami zraku súťažia v jednej kategórii a môžu byť podporení navádzačom. Športovci s poruchami zraku využívajú v biatlone pušky, ktoré vydávajú zvuk a ten im pomáha mieriť. V závislosti od intenzity signálu, zvuk indikuje kedy má športovec namierené na cieľ. V parabiatlone je veľkosť cieľa pre športovcov s poruchami zraku len 21 mm, zatiaľ čo pre športovcov s fyzickým postihnutím je to 13 mm. Oba terče musia byť zamerané z diaľky desiatich metrov.
