Paralympijské hry /ďalej len “PH”/ patria v súčasnosti medzi najväčšie medzinárodné multi-športové podujatia na svete. Sú po Olympijských hrách a MS vo futbale tretím najsledovanejším športovým podujatím. PH sa organizujú pod hlavičkou Medzinárodného paralympijského výboru /IPC/ a to v pravidelných 4 – ročných cykloch, hneď po skončení Olympijských hier. Organizátorom je mesto, o ktorom rozhoduje v kandidátskom procese Medzinárodný olympijský výbor /IOC/. Od roku 1992 je víťazné mesto usporiadateľom olympijských a zároveň paralympijských hier a súťaže prebiehajú na tých istých športoviskách.
Paralympijské hry sa konajú od roku 1960. Po prvýkrát sa konali v Ríme, a vtedy sa stretlo 400 telesne znevýhodnených športovcov z 23 krajín sveta na jednom mieste, aby si zmerali sily v 8-ich letných športoch /lukostreľba, atletika, dartchery, biliard, plávanie, stolný tenis, šerm a basketbal na vozíčkoch/. Svoju históriu a zrodenie majú v roku 1944, kedy britská vláda vytvorila liečebno-rehabilitačné centrum pre vojenských vyslúžilcov – vozičkárov s poranením chrbtice, ktoré viedol Sir Ludwig Guttmann – neurochirurg nemocnice v Stoke-Mandeville v Aylesbury (Anglicko). Súčasťou liečby bolo oboznámenie pacientov s niektorými druhmi športu, o neskôr – presnejšie 28. júla 1948 – viedlo k vzniku súťaže, na ktorej sa zúčastnili 16 pacienti z viacerých rehabilitačných stredísk. Táto súťaž bola prvými stoke-mandevillskými hrami, a nebolo náhodou, že sa konali v rovnakom čase ako olympijské hry v Londýne. O štyri roky neskôr, t.j. v r. 1952 sa na hrách objavili aj pretekári z Holandska, a tak sa zrodilo medzinárodné hnutie známe pod názvom medzinárodné stoke-mandevillské hry vozičkárov, považované za predchodcu paralympijských hier. Sir Ludwig Guttmann, zakladateľ športu pre postihnutých, úspešne presadil svoju koncepciu paralympijských hier v r. 1960 (Rím) a v r. 1976 aj svoju koncepciu zimných paralympijských hier. Od r. 1960, kedy sa konali olympijské a paralympijské hry v Ríme, došlo k prudkému rozvoju paralympijských hier.
V zimných športoch sa prvé Zimné PH konali vo švédskom Örnsköldsviku v roku 1976. Súťažilo sa vtedy v dvoch športoch – zjazdovom a bežeckom lyžovaní a zúčastnilo sa ich 198 športovcov s telesným a zrakovým znevýhodnením zo 16 krajín sveta.
V doterajšej histórii bolo už usporiadaných 27 PH, z toho bolo 15 letných a 12 zimných /prehľad všetkých je uvedený v tabuľke č.1/ a právo štartovať na nich majú športovci s telesným, zrakovým a mentálnym znevýhodnením. Posledné XV. PH sa konali pred dvomi rokmi v brazílskom Rio de Janeiro a XII. Zimné PH v Juhokórejskom Pjongčangu sa uskutočnili v minulom roku.
Hry prešli obrovským vývojom po všetkých stránkach. Organizačnej, športovej, štrukturálnej, diplomatickej, mediálnej či sponzorskej. Najlepšie a najvýstižnejšie vývoj dokumentuje asi nárast počtu športov, športovcov, záujem verejnosti, médií a partnerov. Napr. počet športov sa z pôvodných osem zvýšil až na súčasných 22 a počet športovcov vzrástol z 209 v Ríme, postupne na 1653 v Arnheme v roku 1973 a po ďalších 20-ich rokoch v Sydney 2000 na 3879 a naposledy v Riu 2016 to bolo už 4328 športovcov. Podobne je to badateľné i pri Zimných PH, kde od roku 1976 vzrástol počet športovcov zo 198 na súčasných 564 prezentovaných na ostatných ZPH v Pjongčangu v roku 2018 a počet športov z dvoch na dnešných 6. Počet športov je viac menej ustálený a je limitovaný organizačnými možnosťami usporiadateľskej krajiny a mesta. Nie je však vylúčená výmena športov v programe hier a v zásade k výmenám dochádza pravidelne.
V programe najbližších PH v Tokiu 2020 sa objavia dva nové športy – bedminton a taekwondo a súťažiť sa teda bude v nasledujúcich športoch: atletika, basketbal na vozíku, bedminton, bočia, cyklistika, drezúra, džudo, futbal, goalbal, kanoe, lukostreľba, plávanie, rugby na vozíku, streľba, stolný tenis, šerm na vozíku, taekwondo, tenis na vozíku, tlak na lavičke, triatlon, veslovanie a volejbal sediacich. V programe pre ZPH v Pekingu 2022 sa športy meniť nebudú a súťaže prebehnú v bežeckom lyžovaní, biatlone, curlingu na vozíku, para hokeji, snouborde a v zjazdovom lyžovaní.
PH letné | celkový počet | ||||
krajín | športovcov/žien | športov | disciplín/medaile | dobrovoľníci | |
Rím 1960 | 17 | 209/45 | 8 | 113 | |
Tokyo 1964 | 20 | 266/71 | 9 | 144 | |
Tel Aviv 1968 | 28 | 775/197 | 10 | 188 | |
Heidelberg 1972 | 42 | 922/268 | 10 | 188 | |
Toronto 1976 | 40 | 1271/270 | 13 | 448 | |
Arnhem 1980 | 43 | 1653/422 | 13 | 590 | |
New York&Mandeville | 54 | 2105/536 | 18 | 975 | |
Seoul 1988 | 61 | 3041/671 | 18 | 733 | 6431 |
Barcelona 1992 | 83 | 2999/700 | 16 | 489 | 3000 |
Atlanta 1996 | 104 | 3259/790 | 19 | 508 | 12000 |
Sydney 2000 | 123 | 3879/990 | 19 | 550 | 13000 |
Atény 2004 | 135 | 3808/1165 | 19 | 518 | 8863 |
Peking 2008 | 146 | 3951/1383 | 20 | 472 | 30000 |
Londýn 2012 | 164 | 4237/1501 | 20 | 503 | 20000 |
Rio 2016 | 159 | 4328/1671 | 22 | 528 | 25000 |
ZPH | celkový počet | ||||
krajín | športovcov/žien | športov | disciplín/medaile | dobrovoľníci | |
Ornskoldsvik 1976 | 16 | 198/37 | 2 | 53 | |
Geilo 1980 | 18 | 229/70 | 3 | 63 | |
Innsbruck 1984 | 21 | 419/94 | 3 | 107 | |
Innsbruck 1988 | 22 | 377/77 | 4 | 97 | |
Albertville 1992 | 24 | 365/77 | 3 | 79 | |
Lillehammer 1994 | 31 | 469/90 | 5 | 133 | |
Nagano 1998 | 31 | 562/122 | 5 | 122 | |
Salt Lake City 2002 | 36 | 415/87 | 4 | 92 | |
Torino 2006 | 38 | 474/99 | 5 | 58 | 3300 |
Vancouver 2010 | 44 | 502/121 | 5 | 64 | 6100 |
Sochi 2014 | 45 | 541/129 | 5 | 72 | 8000 |
PyeongChang 2018 | 49 | 564/133 | 6 | 80 | 10000 |
Na dokreslenie trendu vývoja PH, je zaujímavým aj ďalší ukazovateľ, akým bezpochyby určite je divácky záujem, buď priamo na športoviskách alebo sprostredkovane pri televíznych prenosoch. Divácky záujem je zmapovaný od PH v Barcelone z roku 1992, kedy športoviská navštívilo a súťaže sledovalo priamo 1,5 mil. divákov a po celom svete hry videlo vtedy celkovo 7 mil. divákov. Posledné troje letné PH, konané v Pekingu 2008, v Londýne 2012 a v Riu 2016 sledovalo priamo na športoviskách v priemere od 2,1 až po 3,15.mil divákov, ale po celom svete na obrazovkách ich už v tom čase videlo v priemere cez 3,3 miliardy divákov.
Podobne sa tento vývoj odzrkadlil i pri organizovaní ZPH. Počet súťaží a udeľovaných sád medailí sa zvyšoval od 53 sád v 1978 roku, v Salt Lake City v roku 2002 to bolo už 92 sád medailí v štyroch športoch a na ZPH v Pjongčangu 2018 to už bolo v šiestich športoch 80 sád medailí. To logicky zvyšovalo divácky záujem, ktorý bol prvý krát zachytený v roku 1998 v Nagane, keď športoviská navštívilo 151 tisíc divákov. Prelomovými boli ZPH vo Vancouveri, kde sa na súťaže prišlo pozrieť 230 tisíc návštevníkov, ale vôbec po prvý krát boli v priamom prenose sprostredkované súťaže na ZPH a v televízii ich sledovalo 1,6 miliardy divákov. Tieto nárasty kladú na organizátorské mestá obrovské nároky, nie len finančné a investičné ale aj nároky na ľudský potenciál. Organizačne sa hry nedajú zvládnuť bez profesionálneho vysoko odborného “stafu”, ktorému vypomáhajú nepostrádateľní dobrovoľníci. Je to tiež jeden z ukazovateľov, ktorý dokumentuje organizačnú náročnosť podujatia. Pri organizácii letných PH sa toto číslo postupne zvýšilo zo 6,5 tisíca na 30 tisíc a pri ZPH z približne 900 až na dnešných 10 tisíc.
2016 – Rio de Janeiro, Brazília
- zúčastnilo sa 4328 športovcov zo 159 krajín sveta, vrátane delegácie zloženej z utečencov pod vlajkou IPC
- bolo utvorených 222 svetových a 432 paralympijských rekordov
- rozdeľovalo sa 528 sád medailí v 22 športoch
- najúspešnejšími krajinami v zisku medailí boli Čína, Veľká Británia, Ukrajina
- Slovensko získalo 11 medailí /5-3-3/ a umiestnilo sa v konečnom rebríčku krajín na 25.mieste
- Slovensko sa počtom získaných medailí v prepočte na počet obyvateľov umiestnilo medzi 83 krajinami, ktoré získali aspoň jednu medailu na 4. mieste
2012 – Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Sev. Írska
- zúčastnilo sa 4260 športovcov zo 164 krajín sveta
- bolo utvorených 260 svetových a paralympijských rekordov
- celkovo sa rozdeľovalo 503 sád medailí
- najúspešnejšou krajinou bola Čína so ziskom 95 zlatých medailí
- bolo predaných 2,7 mil. lístkov
- Slovensko získalo 6 medailí /2-1-3/
2008 – Peking, Čína
- zúčastnilo sa 3951 športovcov zo 146 krajín sveta /z toho 1381 žien/
- počas paralympiády bolo utvorených 279 svetových rekordov a 339 paralympijských rekordov
- celkovo sa uskutočnilo 479 medailových disciplín
- najúspešnejšou krajinou bola Čína so ziskom 89 zlatých medailí
- na paralympijských hrách sa zúčastnilo 3100 zástupcov médií
- bolo predaných 1,82 mil. lístkov
- bolo vykonaných 1155 dopingových kontrol
- Slovensko získalo 6 medailí /2-3-1/
2004 – Atény, Grécko
- zúčastnilo sa 3806 športovcov zo 136 krajín sveta
- počas paralympiády bolo utvorených 304 svetových rekordov a 448 paralympijských rekordov
- na paralympijských hrách sa zúčastnilo 3103 zástupcov médií
- paralympijský oheň nieslo 705 športovcov, ktorí spolu prešli 410 km
- bolo vykonaných 680 dopingových kontrol
- Slovensko získalo 12 medailí /5-3-4/
2000 – Sydney, Austrália
- zúčastnilo sa 3824 športovcov zo 122 krajín sveta
- do športového programu bolo zaradených 18 medailových paralympijských športov- pričom 14 z nich je rovnako v programe olympijských hier, ostatné 4 – výlučne paralympijské sú boccia, goalball, vzpieranie (powerlifting) a ragby
- novými športami v Sydney boli jachting a ragby vozičkárov, ktoré sa ako ukážkové prezentovali na Paralympijských hrách 1996 v Atlante.
- Slovensko získalo 13 medailí /3-5-5/
1996 – ATLANTA, Spojené Štáty Americké
- zúčastnilo sa 3195 športovcov zo 103 krajín sveta
- súťažili vozičkári s poranením chrbtice, amputovaní, les autres, zrakovo postihnutí, spastici a mentálne postihnutí
- do športového programu bolo zaradených 17 medailových paralympijských športov a ďalšie dva nové športy boli predvedené ako ukážkové (jachting a ragby)
- počas paralympiády bezplatne pracovalo 10000 dobrovoľníkov
- po prvýkrát sa predávali vstupenky a práva na televízne vysielanie
- počas paralympiády bolo utvorených viac ako 220 nových svetových rekordov
- Slovensko získalo 11 medailí /2-4-5/
1992 – Barcelona, Španielsko
- pretekalo 3020 športovcov z 82 krajín
- súťažili vozičkári s poranením chrbtice, amputovaní, les autres, zrakovo postihnutí a spastici
- paralympijské hry v Barcelone mali po prvý raz svoj vlastný televízny signál a bohatosť televíznych prenosov a informácii v tlači a rozhlase nemala obdoby. Paralympiáda v Barcelone prilákala viac ako 1,3 milióna divákov
- v Madride mali svoje súťaže v atletike, plávaní, basketbale, futbale a v stolnom tenise športovci s mentálnym postihnutím
1988 – Soul, Kórea
- tu štartovalo 3053 športovcov zo 61 krajín sveta
- po prvý raz mohli paralympionici využívať všetky hlavné olympijské zariadenia a pretekať na tých istých športoviskách ako olympionici
1984 – New York, Spojené Štáty Americké /Stoke Mandeville, Anglicko
- po bojkote olympijských hier v Moskve pretekalo v Arnheme 2500 športovcov zo 42 krajín sveta
- súťažili vozičkári s poškodením chrbtice, amputovaní, les autres, zrakovo postihnutí a po prvýkrát aj športovci s poškodením mozgu – spastici
- organizácie športovcov s príslušným postihnutím (poškodenie chrbtice/vozičkári, telesne postihnutí, zrakovo postihnutí a spastici) vyjadrili potrebu vzniku spoločného koordinačného orgánu pre paralympiády
- v r. 1980 zomrel Sir Ludwig Guttmann
1980 – Arnhem, Holandsko
- po bojkote olympijských hier v Moskve pretekalo v Arnheme 2500 športovcov zo 42 krajín sveta
- súťažili vozičkári s poškodením chrbtice, amputovaní, les autres, zrakovo postihnutí a po prvýkrát aj športovci s poškodením mozgu – spastici
- organizácie športovcov s príslušným postihnutím (poškodenie chrbtice/vozičkári, telesne postihnutí, zrakovo postihnutí a spastici) vyjadrili potrebu vzniku spoločného koordinačného orgánu pre paralympiády
- v r. 1980 zomrel Sir Ludwig Guttmann
1976 – Toronto, Kanada
- štartovalo tu 1600 športovcov zo 42 krajín
- hry boli pomenované ako Torontolympiáda
- paralympijské hry v Toronte boli prvou paralympiádou, na ktorej štartovali spoločne aj amputovaní, les autres a zrakovo postihnutí športovci
1972 – Heidelberg, Nemecko
- zúčastnilo sa 1000 športovcov zo 44 krajín
- súťažili len vozičkári s poranením chrbtice
- v niektorých ukážkových disciplínach pretekali aj nemeckí zrakovo postihnutí športovci, čo predchádzalo neskoršiemu zaradeniu športového programu zrakovo postihnutých do programu paralympijských hier
1968 – Tel Aviv, Izrael
- pretekalo 750 pretekárov z 29 krajín
- v r. 1968 sa paralympijské hry konali v Tel Avive, nakoľko poriadateľ olympijských hier – Mexiko – malo veľké problémy s ubytovaním paralympionikov
- súťažili len vozičkári s poranením chrbtice
1964 – Tokio, Japonsko
- pretekalo 390 športovcov z 22 krajín sveta
- súťažili len vozičkári s poškodením chrbtice
- predstavili sa tu nové športy, ako napr. jazdy vozičkárov na 60m, štafeta na 240m, slalom, vzpieranie a hod diskom
- v Tokiu sa po prvýkrát objavila paralympijská vlajka, hymna a plagát
- paralympijské hry podporila japonská kráľovská rodina
- v.r. 1964 bola založená Medzinárodná organizácia telesne postihnutých športovcov (ISOD)
1960 – Rím, Taliansko
- pretekalo 400 športovcov z 23 krajín sveta
- prvé športové hry v olympijskom štýle pre postihnutých športovcov, ktoré sa konali na rovnakom mieste ako olympijské hry
- súťažili len vozičkári s poškodením chrbtice
2018 – Pjongčang, Južná Kórea
- počet športovcov 564 zo 49 krajín /z toho 133 žien/
- súťažilo sa po prvý krát v 6-ich športoch
- rozdalo sa 80 sád medailí a až 25 krajín vybojovalo minimálne 1 medailu
- najúspešnejšou krajinou so ziskom 36 medailí sa stali USA /13-15-8/
- najúspešnejšou športovkyňou sa stala H. Farkašová s navádzačkou N. Šubrtovou so ziskom 5 medailí /z toho boli 4 zlaté/
- Slovensko získalo 11 medailí /6-4-1/ a obsadilo v bodovaní národov celkové 6.miesto
- Slovenskí lyžiari získali všetkých 11 medailí v zjazdovom lyžovaní a Slovensko sa tak stalo v tomto športe najúspešnejšou krajinou
2014 – Soči, Ruská federácia
- zúčastnilo sa 547 športovcov zo 45 krajín /z toho 129 žien/
- novým športom bol para-snowboarding
- bolo udelených 72 sád medailí
- najúspešnejšou krajinou sa stalo Rusko so ziskom 30 zlatých medailí
- hry navštívilo viac ako 316 tisíc divákov
- zo súťaží a ceremoniálov bolo až 180 hodín priamych prenosov
- s organizáciou pomáhalo 8 tisíc dobrovoľníkov
- Slovensko získalo 7 medailí /3-2-2/
2010 – Vancouver, Kanada
- zúčastnilo sa 502 športovcov zo 44 krajín /z toho 121 žien/
- novou športovou zjazdovou disciplínou bola Super kombinácia
- bolo udelených 64 sád medailí
- najúspešnejšou krajinou sa stalo Rusko so ziskom 12 zlatých medailí
- akreditovaných bolo 1200 zástupcov médií
- bolo predaných 230 tisíc lístkov
- vykonalo sa 444 dopingových kontrol
- počas hier pracovalo 6100 dobrovoľníkov
- Slovensko získalo 11 medailí /6-2-3/
2006 – Turín, Taliansko
- na paralympiáde sa zúčastnilo 474 športovcov z 39 krajín
- novým športom sa stal curling
- bolo predaných 162 974 lístkov
- vykonalo sa 242 dopingových kontrol a všetky boli negatívne
- Slovensko získalo 2 medaile /0-1-1/
2002 – Salt Lake City, Spojené Štáty Americké
- počet zúčastnených krajín: 40 , počet športovcov a členov doprovodu: 1100
- Slovensko získalo 9 medailí /0-3-6/
1998 – Nagano, Japonsko
- počet zúčastnených krajín: 32, počet športovcov a členov doprovodu: 1160
- pretekali všetky kategórie postihnutí pohybového aparátu, zrakovo postihnutí a mentálne postihnutí
- ukážkovou disciplínou bol tanec vozičkárov
- Slovensko získalo 10 medailí /0-6-4/
1994 – Lillehammer, Nórsko
- počet zúčastnených krajín: 31, počet športovcov a členov doprovodu: 1000
- pretekali všetky kategórie postihnutí pohybového aparátu a zrakovo postihnutí
- novými športami sa stali ľadový hokej a rýchlokorčuľovanie na sánkach
- ukážkovými disciplínami boli bežecké disciplíny pre mentálne postihnutých športovcov
- Slovensko získalo 5 medailí /0-3-2/
1992 – Tignes/Albertville, Francúzsko
- počet zúčastnených krajín: 24, počet športovcov a členov doprovodu: 475
- pretekali všetky kategórie postihnutí pohybového aparátu a zrakovo postihnutí
- ukážkovými disciplínami bolo zjazdové a bežecké lyžovanie mentálne postihnutých športovcov
1988 – Innsbruck
- počet zúčastnených krajín: 22, počet športovcov a členov doprovodu: 397
- pretekali všetky kategórie postihnutí pohybového aparátu
1984 – Innsbruck, Rakúsko
- počet zúčastnených krajín: 22, počet športovcov a členov doprovodu: 350
- pretekali všetky kategórie postihnutí pohybového aparátu
1980 – Geilo, Nórsko
- počet zúčastnených krajín: 18, počet športovcov a členov doprovodu: 350
- pretekali všetky kategórie postihnutí pohybového aparátu
- ukážkovou disciplínou bol zjazd na sánkach
1976 – Örnsköldsvik, Švédsko
- počet zúčastnených krajín: 14, počet športovcov a členov doprovodu: 250
- pretekali kategórie zrakovo postihnutých a amputovaných športovcov
- ukážkovou disciplínou boli preteky na sánkach
XVI. PH 2020 TOKIO
V Tokiu Slováci obhájili 11 medailí z Ria 2016. Dve zlaté získali boccisti a paracyklisti, ďalšiu pridala parastrelkyňa Veronika Vadovičová.
Medailová bilancia: 11 (5 – 2 – 4)
ZLATO
Veronika VADOVIČOVÁ – parastreľba (ľubovoľná malokalibrovka)
Samuel ANDREJČÍK – boccia (jednotlivci BC4)
Samuel ANDREJČÍK / Michaela BALCOVÁ / Martin STREHÁRSKY – boccia (páry BC4)
Jozef METELKA – dráhová paracyklistika (stíhacie preteky na 4 km)
Patrik KURIL – cestná paracyklistika (časovka)
STRIEBRO
Jozef METELKA – cestná paracyklistika (časovka)
Alena KÁNOVÁ – parastolný tenis (dvojhra)
BRONZ
Marián KUŘEJA – paraatletika (hod kuželkou)
Jozef METELKA – dráhová paracyklistika (1km s pevným štartom)
Ján RIAPOŠ, Martin LUDROVSKÝ – parastolný tenis (štvorhra)
Boris TRÁVNÍČEK, Peter MIHÁLIK – parastolný tenis (štvorhra)
XV. PH 2016 RIO
V počte medailí sme pod Corcovadom prekonali predošlé letné paralympiády v Pekingu i Londýne. Po parastolnom tenise prevzali pozíciu medailového ťahúňa parastreľba a paracyklistika, ktoré z 11 medailí vybojovali 6. V Riu sa zo svojho historicky prvého cenného kovu radovali boccisti. Po rokoch sme zasa boli svedkami návratu paraatletiky a paralukostreľby na medailové pozície.
Medailová bilancia: 11 (5 – 3 – 3)
ZLATO
Veronika VADOVIČOVÁ – parastreľba (vzduchová puška v stoji 40 rán)
Veronika VADOVIČOVÁ – parastreľba (vzduchová puška v ľahu 60 rán)
Jozef METELKA – dráhová paracyklistika (stíhacie preteky na 4 km)
Jozef METELKA – cestná paracyklistika (časovka)
Samuel ANDREJČÍK / Michaela BALCOVÁ / Róbert ĎURKOVIČ – boccia (páry BC4)
STRIEBRO
Veronika VADOVIČOVÁ – parastreľba (ľubovoľná malokalibrovka 3 x 20)
Jozef METELKA – dráhová paracyklistika (1 km s pevným štartom)
Samuel ANDREJČÍK – boccia (jednotlivci BC4)
BRONZ
Patrik KURIL – cestná paracyklistika (časovka)
Marián KUŘEJA – paraatletika (hod kuželkou)
Peter KINIK – paralukostreľba (W1)
XIV. PH 2012 LONDÝN
V počte medailí sme v Londýne zopakovali Peking 2008. Tentoraz sa vymenil iba pomer strieborných a bronzových medailí. Rovnako ako v Číne sme získali cenné kovy v parastolnom tenise, paracyklistike a parastreľbe. Kľúčovou postavou našej výpravy bol pri Temži Ján Riapoš s dvomi zlatými kovmi.
Medailová bilancia: 6 (2 – 1 – 3)
ZLATO
Ján RIAPOŠ – parastolný tenis (súťaž jednotlivcov)
Ján RIAPOŠ / Rastislav REVÚCKY / Martin LUDROVSKÝ – parastolný tenis (súťaž družstiev)
STRIEBRO
Richard CSEJTEY – parastolný tenis (súťaž jednotlivcov)
BRONZ
Alena KÁNOVÁ – parastolný tenis (súťaž jednotlivcov)
Veronika VADOVIČOVÁ – parastreľba
(ľubovoľná malokalibrovka 3 x 20)
Vladislav JANOVJAK / vodič Róbert MITOŠINKA – paracyklistika (cestné preteky)
XIII. PH 2008 PEKING
V poradí trináste letné hry priniesli pre slovenských paralympionikov šesť medailí (2-3-1). Zlaté získali Veronika Vadovičová v športovej streľbe a dvojica Ján Riapoš – Rastislav Revúcky v stolnotenisovej súťaži družstiev. Po prvýkrát v histórii sme mali zastúpenie v jazdectve Katarínou Jobbágyovou.
Medailová bilancia: 6 (2 – 3 – 1)
ZLATO
Veronika VADOVIČOVÁ – parašportová streľba (vzduchová puška 40)
Ján RIAPOŠ / Rastislav REVÚCKY – parastolný tenis (súťaž družstiev)
STRIEBRO
Rastislav TUREČEK – paracyklistika (handbike, časovka)
Alena KÁNOVÁ – parastolný tenis (súťaž jednotlivkýň)
Richard CSEJTEY / Miroslav JAMBOR – parastolný tenis (súťaž družstiev)
BRONZ
Miroslav JAMBOR – parastolný tenis (súťaž jednotlivcov)
XII. PH 2004 ATÉNY
Historicky najúspešnejšie vystúpenie slovenských paralympionikov podľa počtu zlatých medailí. Spod Akropoly ich priviezli na Slovensko až päť: parastolní tenisti Ján Riapoš a Ladislav Gáspár, guliar Marek Margoč, paralukostrelec Imrich Lyócsa a handbiker (na ručne poháňanom bicykli) Rastislav Tureček. Margoč a Tureček získali zlaté medaily pri svojich paralympijských premiérach.
Medailová bilancia: 12 (5 – 3 – 4)
ZLATO
Marek MARGOČ – paraatletika (vrh guľou)
Ján RIAPOŠ – parastolný tenis (súťaž jednotlivcov)
Ladislav GÁSPÁR – parastolný tenis (súťaž jednotlivcov)
Imrich LYÓCSA – paralukostreľba (individuálna súťaž)
Rastislav TUREČEK – paracyklistika (handbike, cestné preteky)
STRIEBRO
Rastislav TUREČEK – paracyklistika (handbike, časovka)
Viera MIKULÁŠIKOVÁ – paraplávanie (50 m voľný spôsob)
Ján RIAPOŠ / Rastislav REVÚCKY – parastolný tenis (súťaž družstiev)
BRONZ
Alena KÁNOVÁ – parastolný tenis (súťaž jednotlivkýň)
Richard CSEJTEY – parastolný tenis (súťaž jednotlivcov)
Richard CSEJTEY / Miroslav MITAŠ – parastolný tenis (súťaž družstiev)
Július HUTKA – paraatletika (vrh guľou)
XI. PH 2000 SYDNEY
XI. paralympijské hry priniesli u protinožcov výprave, v ktorej bolo 46 športovcov, zisk 13 medailí. V otváracej disciplíne celých PH – 1 km s pevným štartom – si zlato pripísal na svoje konto dnes už nebohý Radovan Kaufman, ďalšie pridali Alena Kánová v parastolnom tenise a zatiaľ posledný mentálne postihnutý slovenský športovec – plavec Pavol Kolačkovský na 200 m voľný spôsob. Bronz stojacich paravolejbalistov bol ich posledným veľkým úspechom na paralympijskom fóre. Po Sydney vypadol tento šport z programu PH.
Medailová bilancia: 13 (3 – 5 – 5)
ZLATO
Alena KÁNOVÁ – parastolný tenis (súťaž jednotlivkýň)
Radovan KAUFMAN – dráhová paracyklistika (1 km s pevným štartom)
Pavol KOLAČKOVSKÝ – paraplávanie (200 m voľný spôsob)
STRIEBRO
Anton SLUKA – paraatletika (maratón)
Margita PROKEINOVÁ – paraplávanie (50 m motýlik)
Margita PROKEINOVÁ – paraplávanie (200 m polohové preteky)
Viera KAŠPAROVÁ – parastolný tenis (súťaž jednotlivkýň)
Ladislav GÁSPÁR / Richard CSEJTEY – parastolný tenis (súťaž družstiev)
BRONZ
Norbert HOLÍK – paraatetika – (päťboj)
Pavol KOLAČKOVSKÝ – paraplávanie (100 m voľný spôsob)
Imrich LYÓCSA – paralukostreľba (individuálna súťaž)
Ján SZOJKA / vodič Juraj PETROVIČ – paracyklistika (šprint)
DRUŽSTVO vo volejbale stojacich
X. PH 1996 ATLANTA
Na X. paralympijských hrách v Atlante reprezentovalo našu krajinu 29 športovcov v šiestich paralympijských športoch: paraatletike, paracyklistike, paraplávaní, parastolnom tenise, volejbale stojacich a paratlaku na lavičke.
Získali jedenásť medailí, dve najcennejšie priviezli spoza Atlantiku maratónec Anton Sluka a plavec Andrej Zaťko v motýliku na 50 metrov.
Medailová bilancia: 11 (2 – 4 – 5)
ZLATO
Anton SLUKA – paraatletika (maratón)
Andrej ZAŤKO – paraplávanie (50 m motýlik)
STRIEBRO
Margita PROKEINOVÁ – paraplávanie (50 m motýlik)
Ladislav GÁSPÁR – parastolný tenis (open)
Miroslav JAMBOR / vodič Pavel TAKÁČ – paracyklistika (200 m šprint)
DRUŽSTVO vo volejbale stojacich
BRONZ
František GÖDRI – atletika (päťboj)
Margita PROKEINOVÁ – plávanie (50 m voľný spôsob)
Andrej ZAŤKO – plávanie (50 m prsia)
Ladislav GÁSPÁR – stolný tenis (jednotlivci)
Ladislav GÁSPÁR / Emil DOVALOVSZKI – stolný tenis (súťaž družstiev)