Britská paralukostrelkyňa sa medailového sna nemieni vzdať len preto, že každú chvíľu môže porodiť
Rodina a kariéra sa nedajú zladiť? Britská paralukostrelkyňa Jodie Grinhamová rovnaký názor nezdieľa. Hoci je matka dvojročného Christiana už v siedmom mesiaci tehotenstva, v Paríži aj tak štartuje. Vo svojej súťaži postúpila už medzi najlepších osem a stále tak môže snívať svoj sen, že sa stane vôbec prvou paralympijskou medailistkou, na ktorej už bude tehotenské bruško jasne badateľné.
„Bude to dôkaz, že ženy môžu zvládnuť všetko. Rodinu aj športovú kariéru,“ prezradila 31-ročná Angličanka. „Nemám v pláne vzdať sa športového sna len kvôli rodine. A preto som tu. Súťažím, aj keď mám dva mesiace do pôrodu. Chcem medailu. Budem veľmi sklamaná, ak sa mi ju nepodarí ukoristiť, “ pokračovala odhodlane rodáčka z waleského Haverfordwestu.
Medaila z Ria
V nie všetkých športoch by sa takéto riziko podstúpiť dalo, no paralukostreľba to Grinhamovej umožňuje a Jodie ju naplno využíva. Z paralympijského cenného kovu sa tešila už v brazílskom Riu de Janeiro 2016, v súťaži dvojíc. Škaredý pád, po ktorom si zlomila rameno, zápästie, koleno aj členok ju však pred tromi rokmi do Tokia nepustil.
V Paríži však nechýba, hoci by ju niektorí najradšej videli doma. „Keď chce žena deti, tak predsa nemôže zároveň aj súťažiť. To je zaužívaná tradícia. Ja sa jej však nemám v pláne podriadiť,“ protestuje britská paralukostrelkyňa.
To si robíte žarty
Pre Jodie mať potomka znamená všetko. O syna sa s partnerom pokúšala viac ráz. Tri razy potratila, kým sa jej to napokon podarilo. Pred dvoma rokmi však prišiel na svet vytúžený syn – Christian. „Keď som potratila po tretí raz, myslela som si, že lekári žartujú, keď mi to hovorili. Už sme sa zmierovali s adopciou, keď sa nám to konečne podarilo. Stále však pociťujem dosť veľké problémy takto o tom otvorene hovoriť. Ale mám pocit, že je to jediná cesta, lebo len keď sa ľudia dozvedia, čim som si prešla, dokážu mi pomôcť,“ priznáva Grinhamová.
Jodie žiadnej žene neželá, aby si museli prejsť tým, čím ona. „Keď som čakala Christiana, stále som sa bála, že o neho prídem. Každá návšteva toalety bola pre mňa hrôzou. Mala som hrozný strach, no tentoraz do dopadlo dobre,“ vraví.
Rodný list z Paríža?
Lekársky tím, ktorý sa stará o anglických športovcov v Paríži, je pripravený na špeciálnu starostlivosť o Grinhamovú. Dokonca vraj prediskutovali aj situáciu, ako postupovať, ak by sa jej druhý potomok narodil predčasne vo Francúzsku. Aj ako získať rodný list. Jodie však dúfala, že ho privedie na svet až po tom, čo na hrách naplní svoj medailový sen. Vlastne naplnia, keďže Grinhamová strieľa pri Invalidovni, kde súťaže prebiehajú, de facto za dvoch. „Byť matkou je ťažké, byť športovkyňou tiež. Robiť obe veci naraz je ešte horšie, ale urobím pre úspech všetko,“ priznáva žena, ktorá si už parížsku nemocnicu stihla obzrieť zblízka. Ukázalo sa však, že šlo len o silné kontrakcie. K pôrodu zatiaľ nesmerovali.
Z Paríža RASTISLAV HRÍBIK
