Slovenská paraplavkyňa Karina Petrikovičová je na drobné nehody zvyknutá. Po prestávke je znovu späť v súťažnom bazéne a cíti sa motivovanejšia ako kedykoľvek predtým.
Už vyliezla z vody, lebo necítila motiváciu a tvrdila, že je vyprahnutá. Poslednú paralympiádu v Tokiu sledovala len spred televíznej obrazovky. No potom v sebe objavila novú „Kaju.“ Zrakovo znevýhodnená paraplavkyňa Karina Petrikovičová sa vďaka tomu po prestávke znovu vrátila do súťažného bazéna.
Ani monokel nad okom ju v snahe konečne získať pre seba paralympijskú medailu vraj nezastaví. Pre bojovníčku z Piešťan, ktorá o mesiac dovŕši 31. narodeniny to nie je nič výnimočné. Zrakový hendikep jej občas dokáže život poriadne skomplikovať. „Som na to zvyknutá. Teraz som si nevypočítala zohnutie na izbe a hlavou narazila do umývadla. Také veci sa mi stávajú,“ berie život s nadhľadom zverenkyňa trénera Henricha Krča.
Bez asistencie tapérov, ktoré plavcom v pretekoch dávajú pomocou palíc signály, kedy sa majú nachystať na obrátku, by sa Karine plávalo ťažšie. „Na stupnici od nevidiacich po vidiacich som niekde v strede, ale to neznamená, že sa mi niekedy nejaké faux pas neprihodí. Už sa mi to stalo, že som šla na dráhu číslo jeden a pritom mala byť v štvorke,“ prezradila Petrikovičová v rozhovore pre SPV.
Ostrý štart ju čaká v sobotu
V parížskom bazéne svoje účinkovanie odštartuje v sobotu obľúbenou znakárskou stovkou. A bude to vraj naozaj iná Kaja. „Cítim sa motivovanejšia ako kedykoľvek predtým. Cítim, že som schopná ešte svoje časy stlačiť, že tam môže byť progres. Dokonca som chvíľami možno až premotivovaná. Chcelo by to trochu flegmatizmu, ktorý som mala kedysi,“ priznáva jedna z dvoch slovenských paraplavkýň na Hrách.
Kým v Pekingu 2008 bola v štrnástich rokoch najmladšou členkou našej výpravy – štartovala len na voľnú kartu – v Londýne 2012 a v Riu 2016 už predviedla sympatickejšie výkony. „V Londýne to už bolo lepšie. Šieste miesto na stovke znak nebolo zlé, v Riu som to o jedno miesto vylepšila. Tá medaila mi stále uniká, ale možno sa to teraz už zmení. Bola by som veľmi rada,“ hovorí Kaja.
Miluje zničiť sa
Už aj preto, že plávanie naozaj miluje. „Plávam od piatich rokov. Keď rodičia prišli na to, že mám zrakový hendikep, tak mi hľadali vhodný šport a keďže pochádzam z Piešťan, asi to nijak inak ako plávaním skončiť nemohlo. Som však za to rada, neznášam síce ranné vstávanie, ale plávanie skutočne milujem. Žijem preň, dalo mi do života naozaj veľa. A v neposlednom rade, mám rada aj ten pocit, keď sa pri ňom môžem zničiť,“ priznáva Petrikovičová.
Môžete sa spoľahnúť, že v parížskom bazéne odvedie maximum. Či to bude stačiť na stupne víťazov, ukážu už samotné preteky.
Zo Chateauroux: RASTISLAV HRÍBIK
Foto: ROMAN BENICKÝ
