Peter Lovaš obetoval príprave do Paríža všetko. Aj civilnú prácu. Odmeny sa dočkal už v prvý súťažný deň
Posledné mesiace obetoval 45-ročný Malinovčan Peter Lovaš parastolnému tenisu všetko. Keď nestíhal prácu a tréningy zároveň, zamestnania sa vzdal. „Musel som. Chcem robiť všetko na sto percent a to nešlo,“ vysvetlil 45-ročný rodák z Levíc, ktorý sa s myšlienkou vyskúšať šťastie na paralympiáde začal pohrávať až pred dvomi rokmi. Keď začal vo svojej triede zdravotného znevýhodnenia zdolávať súperov z elitnej svetovej desiatky.
Aj spoločný čas s priateľkou, keď sa rozhodol, že do toho ide a naplno, išiel na chvíľu bokom. „Priznávam, dostala sa na druhú koľaj, ale sľúbil som jej, že po paralympiáde jej to vynahradím. Opakoval som jej, že potom už budeme mať na seba viac času,“ vysvetľoval Lovaš v rozhovore v parížskej paralympijskej dedine.
Rady od skúsenejšieho
V tej chvíli netušil, že o pár hodín neskôr napriek svojej premiérovej paralympijskej účasti bude mať medailu vo vrecku. So súčasným predsedom SPV Jánom Riapošom si totiž po víťaznom trileri vo štvorhre so španielskym párom Sastre, Toledo (3:2) vybojovali Slováci postup do semifinále, čo znamená istotu minimálne bronzovej medaily.
„Je to úžasné. Niečo neskutočné. Janko (Riapoš – pozn. red.) ma v rozhodujúcich chvíľach podržal, poradil, čo zahrať. Som šťastný. Prvý štart a hneď medaila. Oplatilo sa tvrdo drieť, no chcem viac,“ zastrájal sa pred pokračovaním turnaja Lovaš.
Eiffelovka aspoň z autobusu
Parížske hry si náš 45-ročný debutant užíva plnými dúškami. Neprekáža mu ani skutočnosť, že okrem paralympijskej dediny či športoviska, nemá zatiaľ na nič iné čas. „Mesto poznám len z autobusu, ale to neprekáža. Teším sa aj z toho, že vďaka vyhradenému autobusovému pruhu nemusíme čakať v kolónach. A navyše, vždy ideme aj okolo Eiffelovky a opakovane sa teším, že ju môžem vidieť,“ dodáva Peter.
Priznal, že s nehodou, ktorá ho pripútala na invalidný vozík, sa nikdy nevyrovná. Lovaš pritom počas nej sedel len na sedadle spolujazdca. Ani takéto nešťastie ho však zlomiť nedokázalo.
„Ani na chvíľu ma nenapadlo, že sa môj život končí. Stále som si hovoril, dobre, stalo sa to, ideme ďalej. Do pôvodného stavu som sa síce už nedostal, ale naučil som sa žiť. A som optimista. Tak, ako predtým,“ priznal náš prvý medailista z parížskych hier.
Hodiny potu za stolnotenisovým stolom v bratislavskej Rači pod vedením Andreja Bardoňa priniesli svoje ovocie. A to sa parížske hry pre Lovaša ešte len rozbehli.
Z Paríža RASTISLAV HRÍBIK
Foto: ROMAN BENICKÝ
