Život je často drsnejší, než si vieme predstaviť. Napriek tomu na ňom lipneme. Nič lepšie totiž nemáme. A keď je ťažoba až priveľmi dusivá, môže pomôcť čierny humor. Veď aj jedno z čínskych prísloví hovorí: „Lepšie zažať sviecu ako nadávať tme.“
Komunita paralympijských športovcov v tom má jasno. Úzkosť a ľútosť nad vlastným osudom prekrývajú „živosťou“ aj humorom. Neraz za hranicou konvencie a neraz aj na vlastný účet. Miestami máte pocit, že ste na tenkom ľade, no ak oni sami žartujú, nešmyknete sa. „Ako pozerám, tak pozerám, na víťazstvo to dnes nevidím,“ prekvapila svojskou dávkou čierneho humoru nevidiaca plavkyňa Tatiana Blattnerová ešte na letnej paralympiáde v Tokiu. „Aj by som ti zamávala, ale nemám čím,“ zaznelo na zimných hrách od športovkyne bez rúk. „Aj by som dobehol do cieľa, keby ruky vládali,“ zakontroval ďalší bez nôh v parabiatlone.
Citátov, ktoré zamrazia no aj preklenú bariéry, zaznieva na paralympijských hrách neúrekom. Trénerka Quingshuang Yue domáceho curlingového tímu napríklad reagovala na úvodné dve prehry Číny v turnaji slovami: „Zaspievam im pieseň. Ešte neviem akú, pretože som nikdy žiadnu nespievala, no musíme sa prebudiť.“ Zrejme našla dobrý repertoár, pretože Čína vyhrala nasledujúcich osem stretnutí v rade a postúpila do semifinále. „Neuzatvárajte sa. Dovoľte svetu, aby vás videl,“ povedal čínsky parasnoubordista Qi Sun s amputovanou pravou nohou. „Snažíš sa vyťažiť zo svojho osudu to najlepšie. Sú veci, ktorým sa v živote naozaj nevyhnete. Život sa môže zvrtnúť v okamihu, no aj zlé veci môžu byť v živote napokon prínosom,“ vysvetľovala Batoyun Uranchimegová, členka curlingového tímu USA ako sa po autohavárii dostala ku športu. “Paralympiáda ma preniesla z pekla do nádeje,” potvrdil v rovnakom duchu Japonec Taiki Morii, ktorý štartuje už na piatych hrách. Pri nehode na motorke utrpel zranenie miechy a sledovanie ZOH v Nagane 1998 mu pomohlo hľadať nový zmysel života v športe na lyžiach.
K najspontánnejším členom slovenskej výpravy patrí paraalpský lyžiar Martin France. Ak si chcete zlepšiť nápadu, zaklopte na jeho dvere. V paralympijskej dedine v Yanqingu sa však okrem prípravy na preteky a okrem zábavy venuje aj kresleniu. Ani v Číne nechce porušiť tradíciu vytvorenia obrazu, ktorý si nalepí na svoje dvere. K maľovaniu mal napriek nevyvinutým rukám vždy blízko. Možno sa ním bude aj živiť. Svoje prvé obrazy už predal a na ďalšie je poradovník. Keď sme spolu nasadli do gondoly lanovky, stihol cestou na štart slalomu v superkombinácii otvoriť svoju dušu. No v cieli nezaprel showmana. Keď sme sa pýtali na jeho najsilnejší zážitok z paralympiády v Číne, pohotovo odvetil. „To, že som spoznal kameramanku RTVS.“
Humor sa často priam lepí na našich paralympionikov. Nemusí byť vždy len čierny a zrejme pochopíte, že už vôbec sa nemusí všetok zverejňovať…
Z Pekingu Stano Ščepán
