Zdanlivo je to jednoduché. A pohodlné. Daj si klapky na oči. Vypni hlavu, nič si nevšímaj. Skrátka – dodržiavaj pravidlá. Naozaj sme to skúsili. Dodržiavame čo treba, rešpektujeme obmedzenia, žijeme v bubline. Ale hlavu vypnúť nedokážeme…
Každé paralympijské hry majú svoju atmosféru. S medailami aj bez nich. S obmedzeniami aj novými pravidlami. S divákmi z celého sveta alebo len z Číny. Život komunity ľudí, ktorí sceľujú svoje zdravie športovou sebarealizáciou neraz prekypruje odhodlanie užiť si každú výnimočnú chvíľu naplno. A hry sú vždy výnimočné. Kdekoľvek. V Číne alebo hoci na Zanzibare. Všade sa ocitnete v objatí srdečnosti ľudí. Bez ohľadu na to, či sú súťažiaci, organizátori alebo „len“ dobrovoľníci. Ak stíhate, môžete im mávať do úmoru. Napriek tomu sa občas logika pretočí do reverzu.
Kvôli pandémii COVID-19 sme si zvykli na každodenné testovanie aj na personál a bezpečnostné zložky v ochranných návlekoch. Zvykli sme si na „kŕmenie“ aplikácie v mobile o našom zdravotnom stave. Aj na rúška na tvári v tlačových strediskách, na športoviskách aj v autobusoch. Vlastne všade. Pomaly sa už aj sprchovať budeme s rúškom. Pandemické hry v Číne sa vyznačujú prísnosťou dodržiavania pravidiel.
Nápad nebol zlý. Stihnúť súťaž zjazdárov aj následný zápas parahokejistov s Talianskom. Lenže vzdialenosť medzi horským strediskom Yanqing a Pekingom sa dá zvládnuť za tri hodiny alebo aj za hodinu. Podľa toho, či idete oficiálnym autobusom alebo prideleným autom. Skúsili sme cez vedúceho výpravy Tomáša Vargu druhú možnosť. Motivácia bola jasná. Časová rezerva kráľovská.
„Auto je na parkovisku v paralympijskej dedine.“ Stačilo by len nastúpiť, keby sme mali do nej prístup. „Tak príde po vás na parkovisko autobusov, ktorými zvyčajne cestujete,“ logicky hľadal plán B vedúci výpravy. Tešíme sa. Až do chvíle, keď sa pohneme k ceste, po ktorej auto príde. Okamžite máme za chrbtom kŕdeľ vystrašených organizátorov, zo dvoch policajtov a nedefinovaný počet tajných. „Z tohto miesta môžete odísť len autobusom. Iná možnosť neexistuje.“ Márne vysvetľujeme, že auto zastaví na hranici parkoviska. Neexistuje. A na parkovisko vojsť nemôže. Prečo? Také je pravidlo…
Trpezlivo čakáme na riešenie. Vyvádzajú nás s fotoreportérom Romanom Benickým na iné parkovisko. Odrazu sme však na podnet organizátorov v zóne, do ktorej môžu len športovci. Ak by sme o to požiadali, nemáme šancu. Celé dni sa pri rozhovoroch oficiálne nemôžeme k nim priblížiť bližšie než na dva metre. Také sú pravidlá. A odrazu sme v bunke, kde pripravujú lyže na súťaže. Mohli by sme sa aj objímať, keby sme sa nezišli samí chlapi. Čas plynie, rezerva na včasný príchod do Pekingu sa míňa. Na kombináciu spoločnej cesty športovcov a novinárov pravidlá nemysleli. A improvizácia sa v Číne „nenosí“.
Ešteže má naša výprava pridelené dobrovoľníčky „na roztrhanie“. Vybavujú aj nemožné. Srdečná Han Han nám tisne do rúk priepustku do raja. Presnejšie do paralympijskej dediny, cez ktorú musíme prejsť na vymedzené parkovisko s čakajúcim autom. Mimochodom zatiaľ bez šoféra. Letmo spoznávame hermeticky uzavreté priestory určené len športovým výpravám. Míňame kontroly s ostražitým dohľadom mladých Číňanov v uniformách. V batohu mám kameru, pokušenie stúpa. Jemne zaostávam, aby som stihol natočiť zo dva zábery do dokumentu. Han Han si to vysvetľuje po svojom. „Ja vám pomôžem.“ Berie mi batoh z ruky v domnienke, že nevládzem držať krok rýchlou chôdzou. A mám po pokušení…
O chvíľu šťastlivo nasadáme do prideleného auta. Neviem, koľko pravidiel sme chtiac nechtiac porušili, ale začiatok parahokejového stretnutia stíhame na minútu. Škoda len, že nemalo po nájazdoch víťaznú bodku. Dostali sme však iný bonus. Miniexkurziu cez horskú paralympijskú dedinu a dôkaz, že organizátori sa snažia urobiť za každých okolností maximum. No len v rámci pravidiel. A čo ak v nich nájdete dieru? Radšej neriešiť…
S nostalgiou môžeme spomínať na časy, keď sa hry nemuseli odohrávať v „bubline“. Našťastie, možno aj vďaka nej a stanoveným pravidlám sa COVID-19 medzi našimi športovcami nešíri. V konečnom dôsledku by sme teda za bublinu aj nasadenie Číňanov pri organizovaní ZPH mali byť vďační. Žijeme totiž v inom svete, aký bol bez bublín…
Z Pekingu Stano Ščepán
