Uplynulo už 30 rokov od založenia Slovenského paralympijského výboru a 31 rokov od prvého štartu samostatnej slovenskej výpravy na zimných paralympijských hrách. Od Lillehammeru až po Paríž naši paralympionici nazbierali spolu 136 medailí, čo je na tak malú krajinu pôsobiacu na medzinárodnom poli iba tri dekády úctyhodné číslo.
Potrebujeme viac vzorov ako Henrieta Farkašová a spol.
Najviac cených kovov má na konte lyžiarka Henrieta Farkašová, ktorá vybojovala 11 zlatých, 2 strieborné a 1 bronzovú medailu. Zrakovo postihnutá zjazdová lyžiarka je okrem toho aj 16-násobnou majsterkou sveta. Za svoje obrovské zásluhy získala v roku 2014 najvyššie štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy a v roku 2019 aj prestíže medzinárodne ocenenie Laureus World Sports Award. Dnes je Henrieta už na športovom dôchodku a popri svojej práci stále pomáha motivovať mladé začínajúci paralympijské talenty.
„Robím to najmä preto, lebo si myslím, že mám čím inšpirovať, a mám čo ukazovať svojím príbehom aj nezlomnosťou. Všetky tie úspechy prišli až po tom, čo som musela v živote prekonať množstvo prekážok už odmalička. Neraz mi mnohí dávali pociťovať, že kvôli môjmu hendikepu nemám rovnakú hodnotu ako ostatní,“ hovorí Farkašová, ktorá je na Slovensku azda najvýraznejšou nositeľkou príkladu toho, že aj spoločnosťou podceňovaní jednotlivci neraz dokážu oveľa viac ako ostatní.
O dôležitosti veľkých vzorov a pozitívnych príkladov dlhodobo hovorí aj predseda SPV Ján Riapoš, ktorý s 5 zlatými paralympijskými medailami v stolnom tenise sám patrí medzi nich. Vníma však výrazné spoločenské medzery v tom, ako sa u nás motivujú zdraví a zdravotne znevýhodnení ľudia.
„Ak táto krajina nebude mať olympijských a paralympijských víťazov, budeme mať veľmi málo detí na športoviskách. Jedným z hlavných nástrojov, ako motivovať mladú generáciu k pohybu, sú úspešné športové vzory ako boli Peter Sagan či Petra Vlhová pre masy. Avšak v správnom nastavení spoločnosti sa človek s hendikepom nemôže motivovať zdravými športovcami. Nefunguje to. Ak nebude mať dnes už 800-tisícová skupina zdravotne znevýhodnených ľudí na Slovensku svoje vlastné vzory, za ktorými ich budeme ťahať, veľmi ťažko ich prinútime aspoň k pohybu,“ hovorí Riapoš.
Hľadaniu nových talentov a ich motivácii sa v súčasnosti venuje úspešný 10-násobný paralympijský medailista v zjazdovom lyžovaní Jakub Krako. Sám prešiel projektom Hľadáme talenty a teraz komunite vracia to, čo mu dala.
„Hľadať v dnešnej dobe deti, ktoré majú chuť športovať, majú talent, ale zároveň aj zdravotný hendikep, nie je ľahké. No a keď ich už nájdeme, musíme ich aj motivovať, aby pri športe zostali dlhodobo. Darí sa to podstatne lepšie práve vďaka príkladom ako je Heňa Farkašová, ktorá teraz naše deti často navštevuje. Vďaka tomu sa motivácia a chuť pracovať u nich buduje ľahšie. Je dôležité, aby aj tieto deti pochopili, že ich svet nie je iba škola, domov a malá uzavretá komunita, v ktorej žijú, ale že život ponúka oveľa širší rozmer a oni sa často môžu stať kvalitnejšími osobnosťami, ako sú iní ich rovesníci,“ vysvetľuje 5-násobný paralympijský víťaz.
Jediná správna cesta do budúcnosti je spolu
Slovenským zdravým olympionikom sa za rovnaké 30-ročné obdobie samostatnosti podarilo získať doteraz 43 cenných kovov. Dnes sa však už paralympionici s olympionikmi nechcú rozdeľovať v počte medailí ani v ničom inom. Minuloročná parížska olympiáda bola aj na svetovom poli prelomovým momentom, keď sa do popredia vynieslo posolstvo slovíčka „spolu“. Slovensko tak na olympijských a paralympijských hrách pod eiffelovkou spolu vybojovalo 6 medailí: 3 zlaté, 2 strieborné a 1 bronzovú.
Spájanie týchto dvoch veľkých športových organizácií schvaľuje aj prezident Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) Anton Siekel, ktorý pokračuje už vo svojom tretom volebnom období od roku 2016 a aj jedným z jeho cieľov bude prirodzenejšie prepojenie olympionikov a paralympionikov na Slovensku.
„Smerujeme k niečomu, čo je v medzinárodných štruktúrach už samozrejmosťou, a aj pre Slovensko je to do budúcnosti jediná správna cesta. Veľmi sa teším, keď vidím na našich športovcoch, že si vzájomne fandia a že inklúzia naozaj funguje. Myslím, že môžeme slúžiť ako príklad aj pre ostatné spoločenské sféry,“ uviedol Siekel.
V úplne inom období začínala na čele Slovenského paralympijského výboru (SPV) jeho zakladateľka a prvá predsedníčka Helena Hanková. Tá ešte za socializmu v ČSFR pôsobila ako členka Slovenského zväzu telesne postihnutých športovcov, ktorý bol vtedy jedinou zastrešujúcou organizáciou pre aktívnych ľudí so zdravotným znevýhodnením. A presadiť sa bolo ťažké.
„Prvýkrát mi v ČSFR dovolili verejne prehovoriť o telesne postihnutých športovcoch až v roku 1988. Nazývali ma ,matka kriplov‘. Snažila som sa im vysvetliť, že sme vtedy už mohli súťažiť na paralympiáde v Soule. Napriek tomu, že sme mali všetko zabezpečené, nedostali sme od režimu športovo-technický súhlas. Práve v tom období sa to však začalo postupne lámať. A po rozdelení Československa sme my Slováci boli podľa môjho názoru lepšie pripravení,“uviedla Hanková, ktorá je ešte aj dnes reprezentačnou trénerkou zdravotne znevýhodnených volejbalistov.
Myšlienka založiť paralympijský výbor pritom vznikla po paralympiáde v Lillehammeri 1994 v jej hlave. A 21. januára 1995 na ustanovujúcom zhromaždení zástupcovia telesne, zrakovo, mentálne a sluchovo znevýhodnených športovcov oficiálne založili SPV. A zvyšok je história aj budúcnosť.
Bilancia Slovenska na paralympijských hrách za 30 rokov
Spolu: 136 medailí (45 zlatých – 44 strieborných – 47 bronzových)
Letné PH: 75 medailí (27 – 23 – 25)
Zimné PH: 61 medailí (18 – 21 – 22)
Najúspešnejší športovci:
Henrieta Farkašová (lyžovanie) 11 – 2 – 1
Jakub Krako (lyžovanie) 5 – 5 – 0
Veronika Vadovičová (streľba) 5 – 2 – 1
Ján Riapoš (stolný tenis) 5 – 1 – 1
Jozef Metelka (cyklistika) 4 – 2 – 1
Miroslav Haraus (lyžovanie) 1 – 1 – 5
Bilancia Slovenska na olympijských hrách za 30 rokov
Spolu: 43 medailí (14 zlatých – 18 strieborných – 11 bronzových)
Letné OH: 33 medailí (10 – 14 – 9)
Zimné OH: 10 medailí (4 – 4 – 2)
Najúspešnejší športovci:
Anastasia Kuzminová (biatlon) 3 – 3 – 0
Peter a Pavol Hochschornerovci (kanoistika) 3 – 0 – 1
Michal Martikán (kanoistika) 2 – 2 – 1
