Austrálčanka Lauren Parkerová už deväť mesiacov po nehode súťažila znovu.
Ešte posledné zábery rúk a handbike Austrálčanky Lauren Parkerovej konečne preťal začiatkom mája v americkom štáte Georgia cieľ pretekov známych pod názvom Ironman. Nebola to pre 33-ročnú športovkyňu z Nového Južného Walesu obyčajná chvíľa. Pár triatlonových Ironmanov dokončila už v minulosti, tentoraz to však premiérovo dokázala ako zdravotne znevýhodnená. Do cieľa došla ako vôbec prvá Austrálčanka v tejto kategórii znevýhodnenia. Aj preto ju hneď za cieľovou čiarou čakali namierené blesky fotoreportérov.
Brutálne kopce
Absolvovať 3,8 km plávania, 180 km jazdy na bicykli a klasický maratón na 42,2 km (parašportovci v tejto kategórii používajú na cyklistickom úseku handbike a na bežeckom invalidný vozík) zvládla Parkerová za 14 hodín a 47 sekúnd. Už na prvom Ironmane vytvorila famózny svetový rekord. „Bol to jeden z najťažších dní môjho života. Plávalo sa mi v tamojších studených vodách dobre, aj v cyklistickej časti to ešte šlo, ale tá bežecká pasáž už bola brutálna. Tamojšie kopce mi dali poriadne zabrať. No dokázala som si, že keď budem sama v seba veriť, dokážem aj nemožné. Nikdy sa nesmiete vzdať,“ konštatovala Parkerová v cieli.
Triatlonové MS v podobe Ironmanu sa konali po dvojročnej prestávke zavinenej koronavírusom. Od roku 1978 sa premiérovo súťažilo na inom mieste než na Havaji. Šancu dostal práve St. George v štáte Utah, kde žije zhruba 75 tisíc obyvateľov. „Trať bola nádherná, ale už počas toho, ako som si ju prezerala som uvažovala, koľko síl ma bude stáť, aby som ju celú zdolala,“ cituje paralympic.org austrálsku víťazku.
Parkerová má triatlon v krvi. Venovala sa mu odmala. Ešte ako zdravá. V roku 2015 si práve na Ironmane vybojovala nesmierne cenné druhé miesto. Chcela uspieť aj o dva roky neskôr – na pretekoch v domácom Port Macquarie.
V apríli 2017 trénovala 35 hodín týždenne, aby uspela opäť. A práve v sedle bicykla dostala v jedno ráno nečakaný defekt na obe kolesá. V plnej rýchlosti následne narazila do zvodidiel. Zlomené rebrá a prepichnuté pľúca sa zvyknú zahojiť, Laura si však počas škaredého pádu poranila chrbát, panvu aj a miechu tak nešťastne, že od pol pása nadol ochrnula. Keď doktori vyriekli diagnózu, že je len jednopercentná šanca, že sa znovu postaví na nohy, Parkerová nefňukala. Pokračovala v milovanom športe ďalej. Len z triatlonu presedlala na paratriatlon.
Víťazný návrat
Už po deviatich mesiacoch stála na štarte paratriatlonových pretekov. Aj zástupcov Medzinárodnej triatlonovej únie jej rýchlosť návratu do súťaženého kolotoča prekvapila. Nie je prvou bývalou elitnou triatlonistkou, ktorá aj po nehode pokračovala vo svojom bývalom športe ako parašportovkyňa. Rovnako sa pred ňou rozhodla aj Španielka Maria Moralová či Francúz Yannick Bourseaux. Nikto z nich to však nezvládol v takom rekordnom čase. Parkerová strávila v nemocnici pol roka. Už po troch mesiacoch tréningu získala bronz na Hrách Commonwealthu.
Na vlaňajšej paralympiáde v Tokiu siahala už po zlate, musela sa však uspokojiť len s druhým miestom. Zlato jej vyfúkla Američanka Kendall Gretschová. Rozdielom jednej jedinej sekundy, čo je pri takmer dvanásť hodín trvajúcich pretekoch skutočne bolestivý rozdiel. A bronz brala práve Španielka Moralová, ktorú postretol podobný osud než Lauren.
Na majstrovstvách sveta však Parkerová žiarila. Vyhrala aj v roku 2019 vo švajčiarskom Lausenne aj vlani v Abú Zabí. Po prvenstve v St. George však dlho oddychovať nemieni. V októbri ju čakajú ďalšie MS – opäť na Havaji. „Zvládla som ho dva razy ešte pred nehodou a teším sa tam opäť. Tam sa cítim doma, tam leží moje srdce,“ priznáva Parkerová.