Aj v našom druhom dueli na turnaji proti Japonsku sme boli lepším tímom. Súpera sme často držali v obkľúčení okolo jeho brány, ale puk tam dlho nepadal. Až 91 sekúnd pred koncom prestrelil súperovu hradbu Martin Joppa a Slovensko končí na turnaji na 7. mieste rovnako ako pred štyrmi rokmi v Pekingu.
Od úvodných minút sme sa zahryzli do nášho súpera a všetky tretiny vyzerali identicky – dobýjali sme japonskú bránu. Súpera sme celkovo prestrieľali 19:8. Ale zároveň sme si museli dávať pozor na rýchle brejky, najmä nebezpečného Ita a párkrát hrmelo aj pred Lepáčkom. Napokon však spolu s obranou udržal čisté konto. Japoncom sme v závere darovali tri presilovky a pár sekúnd boli dokonca Korman a Joppa naraz na trestnej ľavici. Podarilo sa nám však ubrániť a v úplnom závere streliť víťazný gól.
SLOVENSKO – Japonsko 1:0 (0:0, 0:0, 1:0)
Gól Joppa (44.)
Vylúčení: 3:3, Presilovky 0:0, Oslabenia 0:0, Strely na bránu: 19:8
Slovensko odohralo turnaj v zostave: Lepáček (Pastucha) – Ferenčík, Hlinka, Ligda, Joppa, Korman, Večerek, Stašák, Turic, Garbiar
Hlavný tréner Ivan Hricko: „Dnešný zápas bol opäť o nás, čo som si aj myslel, že bude. Opäť sme iba dobýjali japonskú pevnosť. Išlo nám to ťažšie ako v tom prvom zápase. Chalani sú extrémne unavení, dobití, poznačení zápasom s Nemeckom. Ale som hrdý na nich, že to nezabalili a že sme posledný zápas na turnaji, čo je strašne dôležité, zvládli. Aj keď sme cieľ nesplnili, ale rozlúčiť sa víťazným zápasom bolo to, čo sme si povedali, že musíme spraviť.“
Kapitán Martin Joppa: “Zápas vyzeral ako ten prvý. Zasa sme dominovali, ale nevedeli sme dať gól. Nejak sme sa navzájom ponúkali. A nakoniec tá tretia tretina s tromi vylúčeniami po sebe, trošku sme Japoncov dostali na koňa, ale našťastie sa to podarilo rozhodnúť nám a sme radi. Moje vylúčenie bolo po taktickom faule. Musel som ho zastaviť, lebo viem, že z týchto pozícii dokáže dať gól. Ako kedysi keď holandský futbalista Aarjen Robben prichádzal na šestnástku. Celý zápas hrali Japonci silný box pred bránou, aj v pätici, ťažko sa tam dostávalo. Otvorilo sa to až pred gólom, mne sa tam podarilo prestrčiť medzi nich a našťastie sa to odrazilo do brány”.
Útočník Marián Ligda: “Bolo to ťažké a posledný zápas je vždy najťažší, hlavne keď je nás tak málo. Už to bolo cítiť na tom ľade. Japonci to zavreli brutálne pred bránou a hrali len na brejky ako Nemci. A to sa hrá potom ťažko do tých boxov, brankár všetko vidí, je tam málo priestoru vystreliť či na dorážku, takže to bolo veľmi náročné. Ale zvládli sme to, hoci predtým sme si zavarili tými vylúčeniami. Ale aspoň to bolo zaujímavé pre divákov“.
Obranca Michal Hlinka bol spokojný aj s tým, že ubránili čisté konto: „Našťastie nám to vyšlo, lebo v tomto dueli aj ten jeden gól mohol byť rozhodujúci. Bolo to veľmi napäté, takže som rád, že do našej brány nepadol ani jeden. Zápas bol inak veľmi nervózny. Aj tréner spomínal pred jeho začiatkom v šatni, že dvakrát vyhrať nad tým istým súperom na jednom turnaji, je ťažké. Japonci si napozerali prvý zápas a vedeli teraz eliminovať chyby, ktoré v ňom urobili, preto bolo veľmi ťažké sa presadiť, ale napokon nám to v závere vyšlo“.
Z Milána ROMAN VÉGH
