Miláno sa po slnečnom víkende opäť prebudilo do zachmúreného rána s 11 stupňami Celzia. A parahokejový turnaj dnes uzavrie tretím hracím dňom svoju kapitolu základných skupín. Ľudovo povedané – oddnes začínajú tímy hrať „svoju ligu“.
Ak sa niekomu zdá, že dve osemgólové prehry Slovákov boli „tú mač“, mal by si pozrieť aj ostatné zápasy. Rozdiel v kvalite medzi prvou a druhou štvoricou na turnaji je priepastný. Hneď po nás dostali Nemci od Američanov šesť gólov len v prvej tretine a sledovať hru amerického stroja, s nacvičenými kombináciami a presnou tvrdou streľbou do horných rohov, bolo pastvou pre oči. Skončilo to napokon „milosrdných“ 13:0.
Ešte o gól viac nadelili Kanaďania nášmu dnešnému súperovi Japonsku. Proste, Nemci a Japonci čelili včera parahokejovému Harvardu s profesorskou výučbou. A to hráči z krajiny vychádzajúceho slnka prehrali v prvom dueli s Českom len o gól, lebo mali ešte dostatok síl a aj česká motivácia bola úplne inde ako v zápase s nami. Väčšina našich hráčov pôsobí v českých tímov, takže tam už vystupuje do popredia aj vzájomná konkurencia a faktor „dejme im, co to dá“. Nemci majú po dvoch zápasoch skóre 0:25, domáci Taliani 2:25. Takže v tomto svetle našich 1:16, navyše s menším počtom hráčov ako všetci súperi na turnaji, zďaleka žiadnou pohromou nie je.
„My sme sa sem neprišli porovnávať s Kanadou či USA. Tieto zápasy s favoritmi sme si chceli užiť, prípadne si nacvičiť niečo, čo chceme hrať v ďalších zápasoch. Vime, kde sme kvalitou my a kde oni“, vysvetlil hlavný tréner Ivan Hricko. Útočník a dlhoročný kapitán majstrovského Zlína Marián Ligda objasnil po zápase s Českom: „Oni sú profesionáli, my hobíci. To je proste ten rozdiel medzi profesionálnym a amatérskym hokejom. Česi dostávajú výplatu, môžu sa venovať len športu, vyberať z väčšieho počtu hráčov, absolvovať dvojmesačné sústredenia pred turnajom a trénovať na dennej báze. A to už nehovorím o Američanoch, Číňanoch a Kanaďanoch“.
Vo svetle týchto faktov je slovenský parahokejový tím malým zázrakom. Skromná partia chalanov, prevažne z Oravy, ktorá popri športe chodí do práce, už viackrát ukázala svoje bojovné srdce a odpratala z cesty niekoľko donedávna parahokejových veľmocí. Nórsko, Švédsko, Kórea sú krajiny, ktoré už majú medaily z paralympijských hier, a slovenský tím ich vyradil v boji o miestenku do Milána. Na MS 2024 sme poslali do „béčka“ Talianov, vlani Kórejcov, ktorí majú tiež bohatý podporný program parašportu. Podobne Nóri, ktorí v novembri nezvládli doma v Jessheime kvalifikáciu o Miláno so štedrou finančnou injekciou a dnes visí vraj nad ich ďalšou budúcnosťou Damoklov meč… O väčších možnostiach krajín ako sú Nemecko či Japonsko sa zrejme tiež netreba rozširovať. A predsa s nimi dokážeme držať krok, dokonca ich porážať. Podobne Taliansko. Malé Slovensko sa v posledných rokoch kvalifikovalo na dve zimné paralympiády a dvakrát sa udržalo v elitnej kategórii MS. Aj o rok si zahrá „áčko“, čo je mega úspech.
Ten bude potrebné potvrdiť už dnes večer proti Japonsku v Santagiulia Arene. Následne nás čaká play off o umiestnenie v skupine 5.- 8. Zápas sa začína o 20:35 hod. opäť v priamom prenose STVR Šport, tak držte našim chalanom palce!
Z Milána ROMAN VÉGH
