Keby mali curlingové kamene uši, určite by im naši športovci pošepkali, aby ich viac poslúchali. A keby to nezabralo, určite by ich za tie uši na konci nešťastne prehraného duelu vyťahali. V paralympijskom turnaji v Cortine d´Ampezzo si kamene na curlingových dráhach miestami robili čo chceli. Náš tím si ich síce skrotil, no dá sa povedať, že len na striedačku. Výhra – prehra – výhra – prehra…
Pri výletoch k moru alebo k jazeru sme často v detstve hľadali ploské kamene, aby sme hádzali „žabky“. Kto hodil viac odskokov od hladiny, ten bol väčší frajer. V curlingu sa „žabky“ nehádžu. Na čo aj. Stačí, keď sa veľký okrúhly a ešte aj ťažký kameň došúcha presne do bodu, kde ho chcete vidieť. Lenže práve v tom je kľúč k úspechu. Kameň si na vyleštenej ľadovej ploche často robí čo chce. Často chýbajú milimetre, niekedy len iný uhol odrazu, či rotácia a niekedy len o štipku silnejší alebo slabší impulz pri odhode. Aj preto sa v paralympijskom turnaji rodia deň čo deň kamikadze výsledky.
Slovenské družstvo sfúklo v úvodný deň Britov 9:2 a večer schytalo nakladačku od Lotyšov 0:9. Tí predtým prehrali so Švédskom 2:10. Na druhý deň výhra našich nad Nórskom 6:4 a na tretí prehra s Talianskom 0.10! Hoci Taliani prehrali s USA 1:10. Zjavne by sa v curlingu „nenašla“ ani Sibyla. Doplním ešte, že niekedy si aj šťastena robí z hráčov srandu. Potvrdila to nešťastná prehra s Južnou Kóreou 5:7. S družstvom, ktoré schytalo od USA 2:9. Naše kvarteto zasa predtým Američanov zdolalo 8:3. Tipovať semifinálové tímy – to bol v Cortine rébus nad rébusy.
S bilanciou tri výhry a tri prehry sa potenciálnou vstupenkou medzi top štvorku javil duel so Švédskom. Lenže po jeho prvej polovici Slovensko prehrávalo 0:4. „Čo to spôsobilo? Možno chyby v úvode,“ priznal Adrián Ďurček, ktorý sa pri svojej premiére na ZPH ocitol nečakane na pozícii štvorky. Teda hráča, ktorý ukončuje dvomi hodmi hru. „Stále si hrali svoje. Rovnako trpezlivo po jednotkách. Nezastavili sme ich.“ V piatej hre sa Švédi snažili čistiť kruh. Dvakrát vytlačili naše tri dobre postavené kamene a uhrali napokon prehru len 0:1. Podobne v šiestom ende. Rovnaká taktika súpera a rovnaký zisk pre Slovensko, ktoré znížilo na 2:4.
V siedmej hre si oba tímy rozohrali postavenie na svojej polovici kruhu. Naši so žltými kaneňmi vpravo, Švédi s červenými vľavo. Všetci hráči mali v rukách cit chirurga. Každý hod mal cenu zlata. S každým kameňom by sa žiadalo pomaznať. Keby bol čas. S každým kameňom stúpalo napätie. Švédi mali výhodu posledného kameňa v hre a nezaváhali. Za stavu 2:5 by sa laik v hľadisku už dvíhal zo sedadiel. Skupinka našich fanúšikov však naďalej povzbudzovala a vlievala novú silu. Manželka Rada Ďuriša stískala päste tak silno až boli biele.
V záverečnej hre sa Švédi rozhodli hrať na údržbu a takmer na to doplatili. Naši tvorivo budovali hru. Kreatívnejšie a lepšie než sa budoval socializmus v minulom storočí. Pred poslednými dvomi kameňmi sa rysoval štvorbodový prídel a zvrat vo výsledku. Švédom tieklo do topánok a dlho „mudrovali“ ako sa vymaniť z pasce. Pred posledným kameňom ostali v hre tri naše kamene. Adrián Ďurček môže prihodiť štvrtý. Musí však eliminovať jeden súperov.
Vymedzený čas na hru našich rýchlo beží. Ostávajú záverečné sekundy. „Stihnem sa ešte raz nadýchnuť?“ vracia sa ku kľúčovému okamihu Ďurček. Na svoj hod má už len posledných 6 sekúnd. Zamieri a púšťa ho v ústrety osudu. Ak bude chirurgicky presný a s náležitou dĺžkou, Slovensko zápas so Švédskom vyhrá a možno si otvorí dvere do najlepšej štvorky. Zatajíme dych. Kameň sa kĺže vo svojom lenivom tempe. Bude v ťažkej no stále ešte v hrateľnej pozícii presný? Ťuk. Súperov kameň vytláča z hry. No súčasne aj jeden náš. Truhlík! Prečo neostal pevnejšie na mieste? Centimetre, viditeľné aj voľným okom smerujú k výsledku – ôsmy end 2:0 pre Slovensko. No celkovo 4:5…
Curling je dramatickou hrou, hoci v komótnom tempe. „Poriadne si to v koncovke Švédi skomplikovali. Mohli sme vyhrať,“ sumarizuje Monika Kunkelová, ktorá rozohráva naše hry z pozície jednotky. Zažila už všakovaké emócie. Ostáva sama k sebe kritická. Vraj by mala viac chlapcom hádžucim po nej pomáhať. V sebakritike sa namáča aj Peter Zaťko, ktorému úvod hier nevyšiel. „Čiastočne viróza, čiastočne depka, že sa mi nevydarili dva tri hody. Ostali mi pod kožou.“ Zjavne musí náš tím doplniť svoju výbavu na budúcej paralympiáde o lepšiu „čističku“ hlavy.
Obhajoba šokujúco krásneho 4. miesta zo ZPH Pekingu sa vzďaľuje. No slovenské družstvo – Monika Kunkelová, Radoslav Ďuriš, Adrián Ďurček, Karol Šandl a Peter Zaťko nemusí sklápať uši. Potvrdzujú, že curling hrať vedia. Pri ich prehrách sú na vine curlingové kamene. Nemajú uši za ktoré by ich mohli naši hráči vyťahať. Neostáva iné, len sa s nimi v závere turnaja viac pomaznať…
STANO ŠČEPÁN
