Slovenská reprezentácia v parahokeji absolvovala v piatok ráno v Calgary svoj druhý a zároveň posledný tréning na ľade pred sobotňajším prvým zápasom šampionátu proti obhajcovi titulu z USA. Tentokrát už v tréningových súpravách v menšej Joan Snyder Arene.
Včerajší tréning absolvovali, podobne ako ďalšie tímy, v reprezentačných dresoch na ploche hlavnej arény, nakoľko prebehlo aj tímové fotografovanie. Počas piatkového tréningu sa trénerský štáb zameral na dolaďovanie posledných detailov pred otváracím duelom. Ešte pred tréningom absolvovali všetci hráči kontrolu výstroja.
My sme sa počas tréningu vybrali tentokrát do zázemia tímu, kde kraľuje Andrej Granatier, kustód a zároveň vedúci výpravy. Opýtali sme sa ho, na čo je kontrola zameraná a ako dopadla. „Kontrola výstroja je zameraná hlavne na bezpečnosť hráčov a zároveň aj na splnenie základných parametrov sánok. Každý hráč je povinný si priniesť na túto kontrolu, ktorú vykonávajú zástupcovia organizácie svetového parahokeja pri IPC, svoju prilbu, chránič krku, rukavice, hokejky a sánky, pričom oni skontrolujú, či je výstroj bezpečný na odohratie zápasu, následne zmerajú sánky a skontrolujú vysunutie hrotov na hokejkách. Pokiaľ výstroj spĺňa všetky štandardy a parametre, hokejky a sánky sú označené kontrolnou nálepkou a hráč môže štartovať v zápase. Kontrola v našom tíme prebehla úspešne, takže všetci hráči môžu nastúpiť do šampionátu“, vysvetlil.
Zároveň sme sa opýtali, čo všetko musí kustód pripraviť hráčom pred zápasom: „Rovnako ako v ľadovom hokeji, musí kustód zabezpečiť chalanom, aby mali k dispozícii pásky, pripravené sánky, a samozrejme, hokejky s nabrúsenými hrotmi, ktoré sú najdôležitejšie, aby im to na ľade dobre kĺzalo“. Majú niektorí hráči špecifické požiadavky? „Ako ktorí, ale väčšinou sú to štandardné nároky u každého. Nikto nevymýšľa, ani nie je príliš vyberavý“, uzavrel Andrej Granatier tému materiálneho zabezpečenia tímu.
Obranca Slavomír Ferenčík je podobne ako väčšina tímu v Kanade po prvýkrát. „Je to pre mňa aj trochu vysnívaná krajina z detstva, páči sa mi jej príroda, a samozrejme, aj ako kolíska hokeja. Je vidieť, že je to tu šport číslo jedna, ľudia tu žijú hokejom od rána do večera a zároveň sú tu pre tento šport pripravené fantastické podmienky“.
Práve v rozľahlom vnútornom areáli, na okraji olympijského parku, ktorý hostil ZOH 1988, našiel na dva týždne svoj domov aj svetový parahokej. „Celý tento komplex, ktorý sme si sčasti stihli pozrieť, je fantasticky pripravený a nielen pre hokej, ale celkove pre rozvoj rôznych športov, najmä tých olympijských. Okrem hlavnej arény sú tu tri ďalšie ľadové plochy, ďalej trenažér pre bobistov, atletické dráhy, posilňovne, relaxačné centrum s masážnymi stolmi a mnohé ďalšie veci. Proste všetko pripravené tak, aby tu ich športovci mohli absolvovať tréning, regeneráciu a všetko, čo im pomáha k zlepšovaniu výkonnosti“, popísal, čo všetko tu stihol za dva dni zaregistrovať.
Popoludní a večer sa už hráči venovali cvičeniam a mentálnej príprave na prvý zápas. Fandite im doma od 18:00 hod., budú to proti vysokému favoritovi potrebovať!
Z Calgary Roman Végh
Foto: Igor Kupčo