Jeden z najväčších nepriateľov vodičov, jedna z najčastejších príčin závažných dopravných nehôd. Ak nemá mikrospánok na svedomí úmrtie niektorých účastníkov havárie, môže sa skončiť „len“ trvalým zdravotným postihnutím a odkázanosťou na invalidný vozík.
Mnohí ste tú situáciu už určite zažili. Šoférujete a cítite sa dobre, iba vám sem-tam klipkajú oči a akosi sa neviete sústrediť na vozovku. Vravíte si však, že o nič nejde a možno si pustíte hlasnejšie hudbu, aby vás nabudila. Veď do cieľa cesty je to už iba pár
kilometrov. Mikrospánok môže trvať iba niekoľko desatín sekundy, no pokojne aj pol minúty, dokonca pri otvorených očiach. Počas tohto intervalu človek nevníma vonkajšie podnety, vizuálne vnemy a ani hlasná hudba nepomôže. Ak práve sedí za volantom, stráca nad vozidlom kontrolu.
V lepšom prípade vodiča „prebudia“ údery kolies do malých spomaľovačov, ktoré už bývajú zabudované do stredových čiar alebo pri krajnici diaľnice, modernejšie autá sú dokonca vybavené monitoringom koncentrácie vodiča a asistenčnými systémami. O prípadoch, keď to, našťastie, dobre dopadlo, sa ani nemáme ako dozvedieť. Tie tragické sa v médiách stávajú témou dňa.
Nikdy neviete, kedy to príde
Únava vedúca k mikrospánku nás oberá o koncentráciu. Našou úlohou je bezpečne doraziť do cieľa, a hoci to znie banálne, potrebujeme na to podať za volantom primeraný výkon. Preto by sme mali pred každou cestou autom zvážiť, v akej sme forme. Odborníci napríklad zistili, že po sedemnástich hodinách bez spánku máme reflexy na úrovni osoby s pol promile alkoholu v krvi.
Sadnúť si za volant po prebdenej noci je teda jeden z vôbec najhorších nápadov. Nie je pritom vôbec dôležité, či vyrážame na dlhú
a nudnú cestu alebo sa chceme presunúť iba pár kilometrov s upokojujúcim pocitom, že sa mi predsa nemôže nič stať.
Mikrospánok prichádza nečakane, po prebratí je vodič často zmätený, v ľaku strhne volant a aj týmto manévrom môže spôsobiť
nehodu. Ešte horšie sa jazdí v noci či za dažďa, keď sa cítime unavenejší a prirodzený biorytmus nám vraví, že treba odpočívať.
Vo chvíli, keď pocítime prvé príznaky zníženej koncentrácie – pálenie očí, zívanie, pocit strnulosti – mali by sme čo najskôr zastaviť
a dopriať si aspoň štvrťhodinovú prestávku, vystúpiť z auta, urobiť pár drepov, zacvičiť si a doplniť tekutiny. Ak by ste namiesto toho únavu premáhali, váš výkon sa neobnoví, ba práve naopak. Vaše reakcie sa spomalia, môžete vidieť rozmazane, horšie sa vám bude odhadovať vzdialenosť, a to všetko sa môže skončiť nehodou.
Treba tiež dodať, že k zníženej koncentrácii pri šoférovaní v ostatných rokoch výdatne prispieva telefonovanie, čítanie a posielanie správ a sledovanie sociálnych sietí. Namiesto toho, aby sme sa naplno venovali situácii v premávke, je naša pozornosť zbytočne rozptýlená mnohými inými smermi.
Bezpečne do cieľa
Dnes už pred každou dlhšou cestou autom nemusíme kontrolovať stav pneumatík, hladinu oleja v motore a funkčnosť stieračov,
no určite by sme si mali dobre zvážiť, v akej sme forme.
Dôležité je byť dobre vyspatý a necítiť tlak alebo stres. Určite pomôže ľahké jedlo a dostatok tekutín, pre prísun energie napríklad s kofeínom či cukrom. A ak cestujete sami a monotónne šoférovanie vám nemôže spríjemňovať rozhovor so spolucestujúcimi, vybavte sa playlistom vašich obľúbených pesničiek, podcastov alebo audiokníh.
Viac informácií nájdete v prílohe denníka PRAVDA
Projekt „MIKROSPÁNOK NESPÍ!“ vám prináša Slovenský paralympijský výbor a Nadácia ALLIANZ.
