Nemec deduško Thomas Wandschneider zasvätil medaile z paralympiády všetko. Už 60-ročný otec štyroch detí šesť rokov prespával v aute, aby mal bližšie na tréning.
V nedeľu večer sa zbalil a zo svojim karavanom vyrazil na zhruba 150-kilometrovú štreku do tréningového centra v Hannoveri. Tam nemecký parabedmintovanista Thomas Wandschneider, ktorý sa pohybuje len na vozíku, aj spával. Vždy až do piatku, kedy sa opakovane vracal do rodného Buxtehude.
„Každý deň trénujem zhruba od pol deviatej do piatej poobede. Občas to natiahnem až do siedmej. Robím to tak už šesť rokov,“ šokoval nemeckých fanúšikov dnes už 60-ročný športovec, pre ktorého nič iné ako parabedminton v posledných rokoch neexistovalo. „Priznávam, nemal som na rodinu veľmi čas. Žil som v spomínanom aute. Trávil som tam zhruba osemdesiat percent života.“
Thomas má manželku Anju a navyše štyri deti a dvoch pravnukov, no posledné štyri roky ich dosť zanedbával a sa sústredil len na svoj veľký ciel – vybojovať si vytúženú paralympijskú medailu.
So srdcom štyridsiatnika
Zle nehral už pred tromi rokmi v Tokiu. V singloch to však stačilo len na siedme miesto, vo štvorhre skončil piaty, pred bránami semifinále. Z Paríža chcel placku a išiel za ňou s klapkami na očiach. Keď bol naposledy u lekára, ten si vraj myslel, že má pokazené pristroje. „Vraj mám srdce s výkonnosťou štyridsiatnika. A pritom v novembri oslávim 61. rokov. Bláznivé, čo poviete,“ usmieval sa Wanschneider.
V Paríži sa do semifinále dostal. Vo štvrťfinále v jednom z najdlhších zápasov parabedmintonovej histórie zdolal Číňana Janga 2:1 na sety. Zápas trval takmer hodinu a trištvrte a Číňan bol o 36 rokov mladší. Aj tak na nemeckého „dedka“ nevyzrel. Prehral s ním po setoch 22:24, 21:12 a 16:21. „Moje deti sú staršie než on,“ poznamenal Wandschneider po zápase.
Unavený Wandschneider žiaril šťastím, po semifinálovom výprasku od Čínana Qu Zi Moa, však jeho štvorročné upäté snaženie začínalo dostávať na frak. Súboj o bronz však Thomas práve vďaka neutíchajúcej vôli ustál, Kórejčanovi Jeongovi nedaroval ani set, vyhral 2:0 (26:24, 21:11). A mohol oslavovať.
Lepšie ako kriminálka v telke
„Nielenže som si splnil sen, ale stalo sa tak pred plnou parížskou halou a vo fantastickej atmosfére. Tie zápasy boli lepšie ako nejaká kriminálka v telke,“ pokračoval Wandschneider pre oficiálnu stránku paralympic.org.
„Teraz si už môžem vydýchnuť. Ukázalo sa, že cesta, ktorú som zvolil, síce asi rodine nevoňala, ale bola správna,“ dodal.
Po návrate si tak Wandschneider možno konečne dopraje oddych na viac než dva dni. Vo vlastnom dome a vo vlastnej posteli. Pravda, ak sa mu nebude cnieť za pojazdnou posteľou v karavane. „S pomocou syna, ktorý žije v Španielsku, sa mi v Costa Blanca podarilo postaviť prázdninové apartmány. Trvalo to šesť-sedem rokov. Možno sa pôjdem zregenerovať tam“ dodal dvojnásobný majster Európy. A po Paríži už aj paralympijský medailista.
Apartmány postavil tak, aby vyhovovali aj vozičkárom a prenajíma ich. Podľa jeho slov majú ľudia s obmedzenou pohyblivosťou stále málo možností pohybu.
Z Paríža RASTISLAV HRÍBIK
