S poriadnou záťažou cestovali do Paríža naše dve paraplavkyne. Nevidiaca Tatiana Blattnerová s prihláškou na štarty v štyroch disciplínach a slabozraká Karina Petrikovičová v troch. Prvej z nich útok na finálovú účasť na 400 m voľným spôsobom nevyšiel. Druhá si postup medzi top-osmičku vybojovala na 100 m znak.
„Je to moja najsilnejšia disciplína. Možno by som privítala, keby som ju nemala v mojom súťažnom programe hneď na úvod,“ priznala naša skúsenejšia pretekárka ešte pred začiatkom paralympijských hier v Paríži. „Ale bazén sa mi páči, cítim sa v ňom dobre, postup do finále nemusí byť len túžbou,“ reagovala po prvých tréningoch v majestátnej La Défense aréne. V roku 2008 bola v štrnástich rokoch v Pekingu najmladšou členkou našej výpravy. O štyri roky neskôr obsadila v Londýne šieste miesto a v Riu 2016 bola piata. Vždy na 1OO m znak. V Tokiu však chýbala a zdalo sa, že jej športová kariéra sa skončila.
„Vrátila som sa do bazéna, aby som sa znova „hýbala“ a aj preto aby som trénovala podporila prípravu Táne Blattnerovej. Ukázalo sa, že som plávať nezabudla a teším sa, že ma čaká moje tretie finále na PH. Prvé v Paríži.“ V rozplavbách dosiahla šiesty najlepší výkon 1:14,94. V Riu 2016 mala čas 1:14,61. Ale to bolo vo finále, kde už idú všetci za hranu svojich síl. Nepochybne to bude platiť aj o Karine, ktorá má navyše výhodu, že stres z ostrých štartov už dôverne pozná…
Z Paríža STANISLAV ŠČEPÁN
Foto: ROMAN BENICKÝ
