O tom, že nie je každý deň nedeľa, vie už dávno. Odkedy sa ocitol na invalidnom vozíku, je rád, ak má nedeľu hoci len raz za mesiac. V Paríži ten sviatočný deň netrafil. Podobne ako výseč v hode kuželkou na Stade France. Aj preto obsadil Marián Kuřeja vo finále svojej disciplíny po dvoch bronzových medailách z Ria de Janeiro a z Tokia „len“ ôsme miesto.

„Potreboval by si väčšiu, širšiu výseč na svoje hody,“ vítame ho namiesto súcitu. „Máš pravdu. S týmto mávam problémy,“ priznáva svoju slabinu. Prvé dva hody leteli ďaleko. No mimo vymedzený priestor. Tretí síce trafil, no žiadne fanfáry. „V tréningu mu to lietalo aj k 33-mom metrom. Dnes ho trápila aj tridsiatka,“ dokresľuje jeho partnerka a asistentka Jana Súčiková.
Do mix zóny neprichádzajú po súťaži vo veselej nálade. Na Mariánovi Kuřejovi vidno, že ho výsledok škrie. „Duša bolí oveľa viac než telo. Na fyzickú bolesť som zvyknutý, no sklamanie z výsledku na paralympiáde v Paríži ma bude ešte chvíľu zožierať,“ otvára dvere do svojho vnútra.
Chlapisko ako hora poskladaný na vozíku má slzy na krajíčku. „Som citlivka. Aj na vojne ma tak volali,“ neskrýva bezprostrednú reakciu. V Riu mu stačilo na bronz 26,82 m. V Tokiu 30,66. Po troch rokoch v Paríži by s rovnakým výkonom bol zasa len ôsmy. Na úspešnú obhajobu bronzovej medaily by bol potreboval výkon na hranici 34,18. Na taký ešte „nedorástol“.

Navyše ho vytrápilo lepidlo, ktorým si prichytáva kužeľky k ochabnutým prstom v ruke. Švih má dobrý. Silu tiež. No v technike odhodu je pozadu. „Snažili sme sa staré lepidlo na kužeľke po súperoch predo mnou očistiť a použiť len toľko, koľko potrebujem. Nešlo to. Lepila sa priveľmi. Na štvrtý pokus som to skúsil s inou kužeľkou. Neletela ďaleko, tak som sa vrátil k pôvodným. No neúspešne,“ vysvetľuje priebeh súťaže. Mimochodom, zložitejšej, než sa na prvý pohľad zdá. Začala sa o 19,30 a Marián sa k svojim pokusom dostal až po dvoch hodinách. Dovtedy sedel na vozíku na ploche a čakal na výkony súperov. Bez možnosti počúvať hudbu v slúchadlách, či zahrievať organizmus expandermi, prípadne inými pomôckami. Čudné pravidlá, veď zdraví športovci na OH podobné obmedzenia nemajú.
Zo štadióna, ktorý ho nadchol, odchádza zronený. Ďakuje kamarátom na tribúne s pokrčenými plecami a rozpaženými rukami. „Chcel som ich potešiť. Aj seba…“ Sny a túžby sa neplnia na počkanie. Medailové úspechy nikdy neboli zadarmo. Tobôž pri súčasnom náraste výkonnosti konkurencie. Dobre vie, že nariekať nepomôže. Zdravotne znevýhodnení športovci ani po nevydarených súťažiach nepotrebujú súcit. Len pochopenie…
Výsledky: Hod kužeľkou: 1. Dharambir 34,92, 2. Pranav Soorma (obaja Ind.) 34,59, 3. Zeljko Dimitrijevič (Srb.) 34,18… 8. Marián Kuřeja (SR) 29,30.
Z Paríža STANISLAV ŠČEPÁN
Foto: ROMAN BENICKÝ