Sotva sa nám stretli oči na diaľku, obaja sme rozpažili ruky. Akoby do objatia. Ja s pocitom utešujúceho stretnutia, Laco Čuchran v bezradnosti symbolického ospravedlnenia. Pred tromi rokmi v Tokiu mal o svojich výkonoch na paralympiáde v Paríži iné predstavy. To však netušil, že ho zdecimujú dlhodobé gastronomické zdravotné problémy.
„Stratil som 20 kilo váhy. Z 95 som za osemnásť mesiacov klesol na 75 kg,“ priznal s trpkosťou v hlase. Prišiel však nielen o váhu, ale aj o dynamiku, výbušnosť svojich hodov. „Ešte máš v takýchto situáciách oštep rád?“ pýtam sa s rizikom otvárania rán. „Oštep za to nemôže. Rád s ním hádžem. V tréningu aj na súťažiach. Akurát, že podobné výkony ako v parížskom finále, som bežne dával už pri rozhadzovaní sa pred tréningom.“ V úprimných očiach vidno smútok aj srd nad situáciou, do ktorej sa dostal. „Lekári hľadajú príčiny mojich problémov, no zatiaľ sa nič nepotvrdilo,“ vysvetľuje základný problém a vzápätí rozvíja celú svoju anabázu. Pridáva historku o tom, ako si niektoré potraviny viezol v malej chladničke aj do Paríža. Len aby eliminoval všetky žalúdočné hrozby. Súperiť s najlepšími paralympionikmi na svete len „na vode“, to je ako plaviť sa v oceáne na orechovej škrupinke.
Na kráľovských dvoroch Ludvíka XIV. a XV. sa zrejme oštepom veľmi nehádzalo. Francúzi nemajú v tejto atletickej disciplíne veľkú tradíciu. Pritom ide o krásnu súťaž. Rýchly rozbeh, silný švih rukou a oštep letí bezmála cez celý štadión. Teda pokiaľ máte zdravé nohy aj ruky. A to Laco Čuchran nemá. Ešteže má pri sebe iné poklady. Bozk pred kamerou je povzbudením aj odmenou…
Vo finále svojej kategórie zdravotného znevýhodnenia sa dostal „na kozu“ – upevnený stojan pre sediacich – až ako predposledný. Už mal predstavu, ako sa darí jeho súperom. Len traja sa dostali za hranicu tridsiatich metrov. To nie je neriešiteľný rébus pre pretekára s osobným rekordnom 30,28 m. Teda, nebol by, keby malo telo z čoho vytlačiť potrebnú energiu. Na PH v Tokiu 2021 bol výkonom 29,02 piaty. Na MS vlani v Paríži stačilo na striebornú medailu 28,94 m. Lenže odvtedy sa z pevného chlapa stal v Širokom pri Prešove skôr štíhly manekýn. Vďačný model na módne prehliadky. Aj by mu to možno polichotilo, keby to nebol trpký žart cez slzy. Pri prvom hode oštep letí na métu 27,33 m. Dobrý „zaisťovací“, prebehne nám hlavou. Atléti vedia, že podobný výkon vás často nakopne. Tréma opadne, adrenalín naopak stúpne. Lenže ďalšie dva hody neboli lepšie.
Manželka a súčasne asistentka Ľuboslava na moment môže k nemu prísť po prvej polovici súťaže. Už tuší, že nemá pre neho čarovné kúzlo, ktorým by ho katapultovala na stupne víťazov. Práve ona však najlepšie vie, ako už tisíckrát zvíťazil sám nad sebou. Po ťažkom pracovnom úraze pri zlaňovaní vrtuľníka, o ktorom nerád hovorí. Lekári mu napísali do zdravotnej karty – kvadruparéza. Nezosypal sa vtedy a nezosype sa ani v Paríži. Odhádže najlepšie ako vie ďalšie tri pokusy. Presunie sa z kozy na svoj vozík. Pozdraví sa s hŕstkou fanúšikov na tribúne. Medzi nimi nechýba ani europoslanec Braňo Ondruš. O pár minút spolu s Ľubkou odchádza do útrob štadióna. Sotva ho zbadám, rozpažím ruky. On takisto. S gestom – na viac to dnes nevydalo. Rýchlo sa však preladíme do krajiny úsmevov. Hoci ho sklamanie omína, všetci vieme, že na svete sú aj dôležitejšie veci ako paralympijská medaila. Dokonca aj krajšie. Ladislav Čuchran s Ľubkou Čuchranovou by pokojne mohli súťažiť o prívlastok najsympatickejší pár na celej paralympiáde.
Výsledky:
Hod oštepom muži F54:
1. Ivan Revenko /NPA/ 30,44
2. Edgar Ulises Fuentez Yanez /Mex./ 30,53
3. Emmanouil Stefanoudakis /Gre./ 30,13
… 6. Ladislav Čuchran /SR/ 27,33
Z Paríža STANISLAV ŠČEPÁN
Foto: ROMAN BENICKÝ
