V nedeľu večer sme navštívili zápas futbalu nevidiacich na štadióne pod Eiffelovou vežou. Stretli sa v ňom domáce Francúzsko s Čínou. Zaplnené hľadisko s úžasnou atmosférou a vysvietenou dominantou Paríža urobili z tohto večera športový sviatok.
Publikum však muselo byť počas väčšiny zápasu potichu, nakoľko v lopte je umiestnený zvonček, ktorý musia hráči počuť, ako aj pokyny navádzačov. Napríklad za bránou, kde ich usmerňuje zvukom – poklepávaním bránkovej konštrukcie. O to viac vždy atmosféra vygradovala pri prerušeniach hry.
S kolegom sme sa zhodli, že futbalovejší a ofenzívnejší boli Číňania, domáci skôr vyčkávali na chybu. Jednej sa dočkali a strelili víťazný gól. Mobilné tribúny boli v tej chvíli stotinu sekundy od kolapsu… Rovnako v poslednej minúte zápasu, keď rozhodca prisúdil Číne penaltu, ale tú kopol jej realizátor tesne vedľa.
Hrá sa 2 x 15 minút čistého času, po piatich hráčoch na každej strane. Štyria nevidiaci v poli majú zatemnené oči páskou + jeden vidiaci gólman. Na PH štartuje osem tímov, rozdelených do dvoch skupín po štyroch. Včera sa hralo prvé kolo, v ďalších zápasoch v skupine A sa stretnú Francúzi ešte s Brazíliou a Tureckom. Práve Brazílčania vyhrali nad Tureckom najvyšším rozdielom 3:0. V B skupine sa zrodila bezgólová remíza medzi Marokom a Argentínou a Kolumbia zdolala 1:0 Japonsko.
Tento šport, ako vidno, je doménou veľkých štátov s početnou populáciou, ale i futbalovou históriou. Nájsť dostatočný počet športovcov a ešte z nich urobiť reprezentačný výber je pre menšie krajiny problematické. Slovensko má napríklad na vrcholnej úrovni iba dvoch nevidiacich športovcov – paraplavkyňu Tatianu Blattnerovú a paraalpského lyžiara Mareka Kubačku.
Z Paríža ROMAN VÉGH
Foto: ROMAN BENICKÝ
