Ešte sa z paralympiády bez zlatej medaily nevracala. Hoci naposledy v Tokiu si ju dnes 41-ročná trnavská parastrelkyňa Veronika Vadovičová privlastnila na posledný pokus – v záverečnej malokalibrovke v ľahu na 60 rán.
Strelnica na dosah
Aj do Paríža odletela naša prvá profesionálna športovkyňa z radov paralympionikov s rovnakým cieľom. Rozšíriť súčasnú úctyhodnú medailovú zbierku šiestich medailí. Viac nemá z letných hier zdravotne znevýhodnených žiaden iný Slovák.
Veronika sa o prvé miesto momentálne delí so súčasným predsedom Slovenského paralympijského výboru, parastolným tenistom Jánom Riapošom. Obaja sú na tom rovnako – s bilanciou štyri zlaté – jedna strieborná – jedna bronzová medaila.
Vadovičová začne strieľať v piatok, vo Francúzsku je však už niekoľko dní. „Užívam si to. Ten očakávaný čas je konečne tu. Podmienky tu v Chateauroux sú absolútne vynikajúce. V minulosti bola strelnica aj hodinu od paralympijskej dediny. Teraz to máme autobusom päť minút. Na vozíku by sme to dali tak za sedem minút,“ pochvaľuje si.
Na obed len jogurty
Aj strelnica je podľa viacnásobnej majsterky sveta či Európy krásne pripravená. „Kde-tu možno pár chybičiek by sa našlo. Na obed sú na strelnici len jogurty. Do dediny to na otočku nestíham. Aj doprava naposledy ráno trochu zaškrípala, ale inak nie je čo vyčítať. Strelnice je pekná. Taká, akú si ju pamätám,“ pokračuje.
„Škoda len, že začíname strieľať tak skoro. Organizátori mohli posunúť štart o hodinu dlhšie. Keď odchádzame z hotela je okolo 10 stupňov, keď začíname strieľať, zhruba šestnásť. Keď o dve hodiny skončíme, je už okolo 22-23 stupňov,“ vraví Vadovičová, ktorú v Chateauroux podporuje aj jej tréner a partner Milan Goleňa.
Žiadne rozptýlenie
A ako sa jej páči v paralympijskej dedine v Chateauroux? „Je tu pekná posilňovňa. Oddychová miestnosť, mechy na oddych aj vonkajšie sedenie s hudbou. Sme tu len strelci, poznáme sa, vieme medzi sebou komunikovať. Dosť riešime v posledné dni počasie na strelnici. Zvykne tu fúkať,“ opisuje.
Vadovičová trénovala v posledné dni od rána do tretej popoludní. „Potom si dávam sprchu, trochu oddych a ideme na večeru. Po nej sa už pomaly chystáme spať.“
Tým, že je Chateauroux od Paríža vzdialené 270 km, Veronika otvárací ceremoniál nestihne. „Tie olympijské som pozerávala už ako dieťa. Ale až tak to nemrzí. Na druhej strane sa vyhnem rozptýleniu, aké by ma v paralympijskej dedine v Paríži čakalo. Do Paríža aj tak pôjdem. Na posledné dva dni. Keď tu dostrieľam,“ vraví.
Z Paríža RASTISLAV HRÍBIK
Foto: ROMAN BENICKÝ
