Parastrelec Malenovský si s malokalibrovkou dnes nepotykal. Skončil dvanásty, šesť bodov od finálovej osmičky
Pred tromi v Tokiu parastrelec Rado Malenovský vo finále ľubovoľnej malokalibrovky na 3×40 rán nechýbal. Bolo z toho síce „len“ siedme miesto, no o rok neskôr si na majstrovstvách sveta v Al Ain v Spojených arabských emirátoch už vystrieľal striebro a v ten nasledujúci nedal v peruánskej Lime súperom žiadnu šancu. Majstrovi sveta to však dnes v zamračenom Chateauroux od začiatku nepadalo podľa jeho predstáv.
Ľubovoľná malokalibrovka na 3×40 rán je skutočný strelecký maratón. Pretekári musia vypáliť na terč 120 rán, pričom majú na výstrely rovné tri hodiny. A je len na nich, aké prestávky si medzi jednotlivými položkami doprajú. Paradoxom je, že zdraví strelci súťažia už len na 3×20 rán, zatiaľčo parastrelci naďalej na 3×40.
Nebol to môj deň
Po úvodných štyridsiatich ranách v kľaku sa ešte Malenovský držal medzi postupovou osmičkou, čo platilo aj v polovičke ležky, no počas záverečnej stojke klesal nižšie a nižšie. Ba jednou ranou trafil len sedmičku. Konečný kvalifikačný nástrel 1147 bodov mu po nedeľňajšom striebre zo vzduchovky druhé finále na parížskych hrách nezabezpečil.
Skončil dvanásty, šesť bodov od posledného postupujúceho Dána Frimanna. Víťaz kvalifikácie Kórejčan Park nastrieľal o 32 bodov viac. „Čo už, mal som tam aj tú sedmičku. Zaslúžil som si ju, dnes som si vypil kalich horkosti až do dna. Kto by to povedal, že majster sveta skončí dvanásty“ povzdychol si Malenovský.
„Už prvé dve položky ma však nepodržali. Na druhej strane už po tej vzduchovke som si hovoril, že posledné tréningy na päťdesiatmetrovú vzdialenosť neboli nič moc. Snažil som sa, hľadal, čo vylepšiť, ale aj tak som napokon skončil výsledkovo päť bodov za svojím priemerom. Na každej položke. V kľaku, ležke i stojke,“ krútil Rado nešťastne hlavou.
Objatie s rodinou, ktorá mu aj počas druhej disciplíny v Chateauroux držala v hľadisku palce, bolo len slabou náplasťou. „Pritom po psychickej i fyzickej stránke sa cítim naozaj dobre. Nemám žiaden stres, aj napätie po nedeľňajšom striebre už zo mňa opadlo. Ale dnes to nebol môj deň.“
Kopa nešťastných deviatok
Už v ležke vraj začínal tušiť, že druhé paralympijské finále v tejto disciplíne, si asi nevystrieľa. „Bolo tam kopu nešťastných deviatok. Ja veľmi dobre viem, čo potrebujem, aby som mal istotu finálovej osmičky. Dnes to bolo ako na horskej dráhe,“ smútil 37-ročný parastrelec zo Šaštína-Stráže.
Dopredu zmierený zo skutočnosťou, že druhú medailu v Chateauroux dnes nepridá. „Nie sme na dedinských pretekoch. Sme na paralympiáde. Ak chcete vyhrávať cenné kovy, musíte byť špičkový. Ja som na tréningoch malokalibrovky taký nebol. Nemôžete mať potom veľké oči, keď sa v nej posledných týždňoch trápite. Nemôžete si myslieť, že zrazu lusknete prstom a ono to pôjde,“ bral Malenovský dnešný neúspech realisticky.
Svoje účinkovanie v Chateauroux uzavrie vo štvrtok lubovoľnou malokalibrovkou v ľahu. „Nechcem znehodnotiť svoje doterajšie výsledky v nej, ale asi by som si na seba nevsadil. Aj keď včera na tréningu mi ležka išla. A vidíte. Dnes nie. Mám to tu naozaj ako na horskej dráhe,“ vyčaril náš reprezentant na tvári konečne úsmev.
Malenovský v ľubovoľnej malokalibrovke na 3×40 rán
Londýn 2012: 9. miesto
Rio 2016: 14. miesto
Tokio 2020: 7. miesto
Paríž 2024: 12. miesto
Z Paríža RASTISLAV HRÍBIK
Foto: ROMAN BENICKÝ