Posledný náš paralukostrelec v súťaži Dávid Ivan si starý krám z Poľska postaval sám. Nanovo, za tri roky.
Popradský paralukostrelec Dávid Ivan si z paralympiády v Tokiu viezol domov 9. miesto a kopec skúseností. Dnes je náš jediný zástupca v olympijskom luku skúsenejší a pred vyraďovacou fázou na parížskych hrách aj smelší. Oprávňuje ho k tomu aj striebro z tohtoročného európskeho šampionátu v talianskom Ríme.
„Rád by som zabojoval o zlato, zlatá farba sa mi páči. Ak by sa mi to podarilo, premaľujem svoje BMW do zlatej farby,“ zastrája sa 19. najlepší pretekár v parížskej kvalifikácie, ktorého v stredu 4. septembra dopoludnia čaká v prvom kole vyraďovacej fázy o desať rokov starší Číňan Žao. „Kvalifikačný nástrel nerozhoduje, vo vyraďovačke zvyknem byť lepší,“ neskladá zbrane Dávid.
Najväčší súper? Ja sám
Často je vraj jeho najväčším súperom on sám. „Príliš veľa nad všetkým premýšľam. Stačí myslieť na ten najbližší šíp, ale myslím si, že aj v tomto smere som dospel. Som iný ako pred tromi rokmi v Tokiu,“ vraví náš paralukostrelec.
Kedysi chcel byť hokejbalista, no keďže sa rovnako ako jeho mladší brat Denis (rovnako paralukostrelec) narodil so skrátenou pravou nohou a bez ihlice v nohe, mohol na podobné športy zabudnúť.
Odkedy však na základnej škole objavil paralukostreľbu neprestal sa jej venovať. „V Kežmarku, vo Svite a v okolí boli strelnice, zapáčilo sa mi to. Milujem tú precíznosť, ktorú si tento šport vyžaduje,“ dodáva s úsmevom 24-ročný Dávid. „Venujem sa tomuto športu už dvanásť rokov a verím, že aspoň ďalších 12 budem. A keby mi to tu v Paríži nevyšlo? Urobím všetko pre to, aby som v takom prípade uspel o štyri roky v Los Angeles,“ zastrája sa.
Auto z Poľska
No poďme späť k spomínanému sľubu z úvodu. Ivan nie je žiadny milionár, BMW, ktoré by si v prípade parížskeho triumfu premaľoval na zlato, bolo pôvodne takmer tridsať rokov starý črep. Ivan si ho doviezol z Poľska a postupne nanovo poskladal sám.
„Trvalo mi to tri roky, ale je to moje najväčšie hobby. Paralukostreľbu tam nepočítam, to je pre mňa skôr práca, aj keď ma živia počítače. Venujem sa implementátorstvu, pracujem pre firmu, ktorá vyvíja geografické systémy,“ vysvetľuje.
„Chcelo to kopec trpezlivosti, postaviť ho nanovo, ale hrozne ma to bavilo. A keď som s niečím nevedel rady, pomohli mi kamaráti. Som členom partie, ktorá má rada autá. Je to super vec, dokážem sa pritom skvele odreagovať. Od práce aj športu,“ prezrádza naša posledná paralukostrelecká nádej v Paríži. Zostávajúci dvaja slovenskí zástupcovia vo Francúzsku – Martin Dorič a Marcel Pavlík v kladkovom luku sa v nabitej konkurencii pri Invalidovni výraznejšie presadiť nedokázali.
Z Paríža RASTISLAV HRÍBIK
Foto: ROMAN BENICKÝ
