Začalo sa to nevinne. Ako tisíc iných vecí v našich životoch. Spočiatku som to bral s úsmevom. Po hodine, dvoch a hádam aj troch som si už len opakoval, že trpezlivosť ruže prináša. Teda možno… Napokon z toho žiadne ruže neboli, no minimálne mám o skúsenosť, o poznanie viac. Ako najlepšie spoznáte čínsky naturel? Preskúšajte ho so zdanlivo malicherným problémom…
Najskôr sa na mňa pozrela úctivo. Vzápätí, keď som zopakoval prosbu chápavo a ústretovo.
Stretnutie s čínskou dobrovoľníčkou v hlavnom tlačovom centre Zimných paralympijských hier v Pekingu premostila počiatočná srdečnosť. Keď pochopila, že napriek dôslednému dodržiavaniu a opakovaniu návodu na pripojenie sa k oficiálnej internetovej stránke hier sú moje pokusy márne, ochotne ponúkla pomoc. S jemným náznakom chápavosti pre starnúceho novinára, pre ktorého sú moderné technológie nočnou morou. Trpezlivo sledovala môj opakovaný pokus. Ďalší aj ďalší a bola by aj desať nasledujúcich, keby stránka nehlásila, že sa po ďalších dvoch pokusoch zablokuje. V očiach mala úprimnú snahu pomôcť, no aj začínajúcu paniku. Ak chcete nazrieť niekomu do duše, pozerajte sa mu do očí. Aj vtedy, keď sa na vás nepozerá…
Pochopil som to pri jej telefonátoch. Volať šéfovi ju netešilo, no zadanie pomôcť médiám, aby bol dojem o hrách čo najlepší, plnila horlivo. Čoskoro prišiel odborník na IT. V čínštine bol skvelý. V angličtine možno ešte niekedy bude. V každom prípade sa mi zavŕtal do počítača až do hĺbky, o ktorej som netušil, že vôbec existuje. Víťazoslávne mi naznačil, aby som sa prihlásil. Tušil som, že viac ako moja spokojnosť ho motivuje obdiv dobrovoľníčky. Víťazný úsmev sa mu však zahryzol do nechápavého úžasu. Misia pomoci nezabrala. Museli povolať ďalšieho odborníka. O desať minút stáli nado mnou už piati. Ešteže nešťastná dobrovoľníčka sa nekonečne ospravedlňovala. Keby bola Japonka, ukláňali by sme na navzájom do úplného vyčerpania. Bola však Číňanka. V spoločnosti viacerých mužov sa cítila neisto. Čínska spoločnosť je pomerne prudérna. Aj na zábavách dievčatá a chlapci sedávajú osobitne. Podľa výskumu z roku 2013 až polovica čínskych študentov nehľadala vzťah, pretože sa bála, aby to nenarušilo ich životnú rutinu. Ale to nebol náš akútny problém.
„My vám to opravíme. Sprístupníme,“ tlmočila dievčina ubezpečenia mladých počítačových špecialistov. Po takmer dvoch hodinách som o tom už pochyboval. Z banálnej triviálnej záležitosti sa stala vec prestíže. Čína totiž patrí k technologicky najvyspelejším krajinám sveta.
„V čom je problém?“ snažil som sa preklenúť trápne chvíľky. „To vyriešime,“ znela odpoveď variovaná cez prekladač v mobile. Môj strach, že budem v Pekingu napokon zháňať starý písací stroj, vystriedala zvedavosť. Ako riešia Číňania napätie? Práve ono sa totiž nasťahovalo do našej novej malej spoločnosti.
Detaily vynechám. Počet telefonátov a nechápavých pohľadov na moje štrajkujúce pripojenie na internet som nepočítal. Ani počet ľudí, ktorí sa pri mne vystriedali. Letmo som si spomenul na úvahu sinológa Zdeňka Hrdličku. „Číňania síce vystupujú sebavedome, ale neskromnosť vnímajú ako urážku.“
Tak som len dúfal, že nebudem jedinou atrakciou tlačového centra. Olympiáda a paralympiáda sú totiž pre Číňanov vrcholom aktuálnej hrdosti a ich národného sebauvedomenia. Všetko majú pripravené perfektne. Tak prečo im to má kaziť novinár z malého Slovenska?
Nie, to sa nestane. Po dvoch či troch hodinách prišli dvaja najhúževnatejší s dobrovoľníčkou prekladateľkou za mnou znova. Máte to vyriešené. Vysvetlenie som nedostal. Možno preprogramovali cesty a cestičky, o ktorých vôbec netuším, že v spleti virtuálneho sveta existujú. Z očí do očí mi však jeden, zrejme najúprimnejší prezradil: „Ste v Číne. Máme miestami niekde niečo zablokované.“ Viac som sa nedozvedel. Asi ani netreba.
Hlavne, že mám o skúsenosť viac. Že môžem napísať tieto riadky a poslať ich mailom domov. Vlastne, hlavne, že som videl z očí do očí to najcennejšie. Ústretovosť, priznanie ľútosti, no aj nepoddajnosť čínskej povahy. Pripomína mi nepoddajnosť paralympionikov, ktorí však musia riešiť celkom iné problémy, ako banalitu s počítačom… Verte, rád sa práve im pozerám do očí…
Z Pekingu Stano Ščepán
