Návraty k ľudskosti
Lietať na paralympiády spolu s výpravou má svoje čaro. Z viacerých dôvodov. Dojmy nielen z cesty sú autentické, zážitky so športovcami až takmer intímne. Najpočetnejšia slovenská výprava v histórii zimných paralympijských hier ich od prvého kontaktu ponúka dostatok.
Sotva sme sa všetci dostali vo Viedni na palubu lietadla do Frankfurtu, objala nás úľava. Proces testovania pred odletom, no najmä zdĺhavý rituál vypĺňania aplikácii na „bezbolestný“ vstup do Číny, bol totiž komplikovanejší než predpôrodná poradňa. Lenže skutočná skúška odolnosti nás čakala až pred osemhodinovým letom do Pekingu. Akreditácie pre kvarteto členov mediálneho tímu totiž ostali v dejisku hier a bez nich mohol pomôcť len oficiálny pozývací list od organizátorov. Alebo nekonečné trpezlivé vybavovanie cez diplomatické kruhy na diaľku. Čas odletu sa blížil.
Spolu s našou výpravou leteli do dejiska hier aj paralympijskí športovci z Rakúska a Nemecka. Možno aj preto z úst kapitána lietadla aj letušiek niekoľkokrát zaznelo neformálne srdečné želanie športových úspechov a pekných zážitkov na paralympijských hrách. O jeden z prvých, ešte kdesi vysoko nad Sibírou sa postarali naši výmyselníci. Najskôr napísali na biele rúško Michalovi Beladičovi čiernou fixkou Obelisk. Bývalý zjazdár a dnes masér tímu má určite na to vhodné telesné proporcie.
Vzápätí ktosi vytiahol na svetlo informáciu o narodeninách curlingovej opory tímu Dušana Pitoňáka. „Ty máš narodeniny?“ overovali sme priamo u neho. „Mám. V auguste,“ odvetil stoicky. Lenže v auguste neletí celá výprava do Pekingu. Sotva zadriemal, už sme posúvali informáciu letuškám. A tie, ako sa na dobrú leteckú spoločnosť a žičlivé duše patrí, začali chystať malú oslavu. S darčekmi aj s fľašou šampanského. Sotva sme začali pri Dušanovom sedadle spievať Happy Birthday, prekvapene precitol, no s chladnokrvnosťou Jamesa Bonda zahral svoju rolu dokonale. Rýchlo pochopil motiváciu ďalších členov našej výpravy, keď mu najkrajšia z poltucta letušiek tisla do rúk fľašu šampanského. Otvoril ju s majstrovským citom skipového hodu curlingového hráča. Letušky sa smiali, najviac tri zdržanlivé Japonky, my sme spievali. Falošne, ale presvedčivo. Veď augustové narodeniny vo februári majú svoje kúzlo. Príjemné rozptýlenie v ťaživých chvíľach konfliktu, ktorý podvedome doliehal tesne pred odletom takmer na každého člena výpravy. Aké budú paralympijské hry v čase krutej aktivity vojnových zbraní? Zmenia sa na symbol nádeje, že ľudstvo dokáže súťažiť len podľa všeobecne akceptovaných pravidiel?
Zrejme najviac sa na svoje zápasy tešia parahokejisti. Atmosféru hier totiž zažijú po prvý raz. Niektorí možno aj jediný, resp. naposledy. Ich príbeh postupu do Pekingu môže byť inšpiráciou na scenár najúžasnejšieho filmu. O ľudskej vôli, súdržnosti, nepoddajnosti aj nachádzania radosti tam kde jej je poskromne. Chlapi bez nôh a bez vozíkov na kolieskach sa presúvali po lietadle len na svojich rukách. Bezprostrední, srdeční, spontánni. Zvyknutí na svoj osud aj svoje súkromie. „Je to paráda. Nikdy sa mi o tom, že raz budem na paralympiáde doma na Orave ani len nesnívalo,“ žiaril nadšením pôvodným povolaním stolár Miloš Večerek. Mnohým z nás aj vďaka ľuďom ako on ubehol dlhý let do Pekingu rýchlo. Ďalšiemu parahokejistovi Martinovi Joppovi bol dokonca takmer prikrátky. Sotva lietadlo pristálo, spal tak tvrdol, že ho nikto nevedel zobudiť. Dôležité bude, aby bol dostatočne nabudený v súťažných zápasoch. O čom, ako ho poznáme, nepochybujeme.
Rozprávanie o príchode na prázdne letisko, plné dobrovoľníkov, zdravotných pracovníkov a bezpečnostných síl v bielych skafandrových návlekoch, je už samostatnou kapitolou. Svet sa od letných paralympijských hier 2008 veľmi zmenil. Nielen v Pekingu. Len túžba bežných ľudí žiť a tvoriť zmysluplne ostáva rovnaká. Jedno čínske príslovie hovorí, že ak poznáš tvár človeka, neznamená to, že poznáš jeho srdce. Pripomenuli sme si ho vo chvíli, keď nás privítali desiatky anonymných skrytých tvárí pod bielymi kuklami. Na paralympiáde aj v živote však chceme spoznávať nielen tváre, ale aj srdcia ľudí, s ktorými spoluprežívame túžby ľudstva vrátiť sa k hodnotám úprimnej ľudskej súdržnosti ľudskosti. K ľudskosti…