Realizovala ju FTVŠ UK Bratislava pod vedením prof. Mgr. Eriky Zemkovej, PhD., bola publikovaná v International Journal of Sports Medicine a je výsledkom spolupráce SPV s vedeckým tímom zaoberajúcim sa diagnostikou a funkčnými poruchami chrbtice.
Štúdia bola súčasťou riešenia dlhodobého projektu „Viacdielny tréningový posilňovací systém trupu pre športovcov a netrénovaných jedincov s funkčnými bolesťami chrbta“ a zúčastnili sa ho naši parastolní tenisti.
Čiastkové zistenia sú uvedené v tomto príspevku.
Rýchlosť rotácie trupu paralympijských stolných tenistov súvisí s pohyblivosťou a zakrivením chrbtice
Erika Zemková1,2,3
¹Katedra biologických a lekárskych vied, Fakulta telesnej výchovy a športu, Univerzita Komenského v Bratislave
²Technologický inštitút športu, Fakulta elektrotechniky a informatiky, Slovenská technická univerzita v Bratislave
3Fakulta zdravotníckych vied, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Problematike rozvoja sily svalov trupu a zlepšenia stability tzv. core sa venuje čoraz väčšia pozornosť. Podstatne menej štúdií sa zaoberá ich diagnostikou, a to tak pri aktivitách bežného života (napr. zdvíhanie a premiestňovanie bremien) ako aj športových činnostiach. Sila „core“ sa v športe uplatňuje napríklad pri zdvíhaní činky vo vzpieraní či hodoch a premiestňovaní súpera v džude a zápasení, počas ktorých sú okrem iných, aktivované aj svaly v oblasti trupu. Iným príkladom sú rotačné pohyby trupu pri záberoch pádlom v kanoistike, vrhoch guľou, hodoch loptou či úderoch končatinami v karate, tae-kwon-de a boxe alebo prostredníctvom tenisovej rakety, hokejky či golfovej palice. Sila sa prenáša postupne z oblasti bedier a torza k ramenám a rukám. V takomto kinetickom reťazci z proximálnych k distálnym segmentom zohráva významnú úlohu pohyblivosť počas rotačného pohybu trupu. Táto pohyblivosť je obmedzená v prípade rotácií trupu vykonávaných v sede. Spolu s nemožnosťou zapojenia sily svalov dolných končatín do rotačného pohybu trupu je príčinou jeho nižšej rýchlosti a celkového produkovaného výkonu v porovnaní s rotáciami trupu v stoji. Táto schopnosť môže byť ešte výraznejšie ovplyvnená v prípade hendikepovaných športovcov s narušenou posturou a obmedzeným rozsahom pohybu. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani vplyv imobility na kostrové svalstvo a z toho vyplývajúcu nižšiu silu svalov v oblasti trupu či zakrivenie chrbtice a celkovú pohyblivosť.
Naša štúdia (Zemková a kol., 2018) ukázala, že maximálna i priemerná rýchlosť rotácie trupu, ako aj jej zrýchlenie a tomu príslušný rozsah pohybu boli významne nižšie u paralympijských stolných tenistov ako zdravých športovcov. Rozsah pohybu pri rotáciách trupu významne koreloval s maximálnou a priemernou rýchlosťou v akceleračnej fáze rotácií trupu u paralympijských (0,912, resp. 0,819) aj zdravých športovcov (0,790, resp. 0,673). Významný vzťah bol zistený aj medzi rozsahom pohybu a zrýchlením rotácie trupu, avšak len u paralympijských stolných tenistov (0,625, resp. 0,506). Tieto zistenia naznačujú, že výrazne nižšia rýchlosť a najmä zrýchlenie v počiatočnej fáze rotácie trupu u paralympijských stolných tenistov mohli byť v dôsledku ich limitovaného rozsahu pohybu trupu.
K nižším rýchlostiam rotácií trupu mohlo prispieť aj zakrivenie chrbtice u paralympijských športovcov, ktorí ju môžu mať deformovanú v dôsledku zranenia alebo dlhšie trvajúceho sedenia na vozíku. Zistili sme totiž, že obe skupiny mali porovnateľné hodnoty hrudnej kyfózy, avšak paralympijskí stolní tenisti vykazovali nižšiu lumbálnu inverziu (konkávnosť v smere posterior) a panvovú retroverziu ako zdraví športovci. Štúdia odhalila negatívny vzťah maximálnej a priemernej rýchlosti (-0,787, resp. -0,713), ako aj zrýchlenia (-0,627, resp. 0,620) rotačného pohybu trupu s hodnotami zakrivenia chrbtice v lumbálnej oblasti u paralympijských stolných tenistov. Toto naznačuje, že športovci s tendenciou k normálnemu zakriveniu chrbtice v lumbálnej oblasti boli schopní rýchlejšie iniciovať pohyb a produkovať vyššiu rýchlosť pri rotáciách trupu. Na druhej strane, nevýznamná korelácia bola u nich zistená medzi rýchlosťou rotacií trupu a hodnotami zakrivenia chrbtice v hrudnej oblasti. V prípade zdravých športovcov rýchlosť rotačného pohybu trupu nesúvisela so zakrivením chrbtice ani v hrudnej ani v lumbálnej oblasti.
Zaujímavosťou je, že maximálna a priemerná rýchlosť v akceleračnej fáze rotácií trupu bola porovnateľná u paraplegikov a tetraplegikov (15,1, resp. 14,9 %). Rozdiely medzi týmito skupinami však boli pozorované v hodnotách zakrivenia chrbtice v lumbálnej (65,2 %) i hrudnej oblasti (13,6 %). Významný vzťah sa pritom ukázal medzi maximálnou a priemernou rýchlosťou rotačného pohybu trupu a príslušným rozsahom pohybu u tetraplegikov (0,958, resp. 0,910) a paraplegikov (0,898, resp. 0,820), ako aj hodnotami zakrivenia chrbtice v lumbálnej oblasti u paraplegikov (-0,984, resp. -0.902) a tetraplegikov (-0,747, resp. -0,725).
Okrem toho preukazovali paralympijskí stolní tenisti nižšiu ohybnosť v hrudnej a lumbálnej oblasti počas maximálnej flexie trupu v sede s nohami pokrčenými v kolenách. Táto znížená ohybnosť chrbtice a jej zakrivenie v zmysle nižšieho stupňa zakrivenia chrbtice v lumbálnej oblasti (o 80,7 %) mohli prispieť k menšiemu rozsahu pohybu pri rotáciách trupu (o 45,5 %) a následne aj nižšej rýchlosti produkovanej počas rotácií trupu (o 66,5 %) u paralympijských stolných tenistov v porovnaní so zdravými športovcami.
Je preto veľmi pravdepodobné, že u týchto športovcov viac prispieva k rýchlosti úderu v stolnom tenise distálna časť tela. Bolo preukázané, že pri obmedzenej pohyblivosti dolnej a hornej časti tela jednotlivci strácajú až 36 %, resp. 47 % rýchlosti pri odhode lopty. Tento fenomén bol pozorovaný u jednotlivcov s nedostatočnou silou svalov trupu, ktorí tento nedostatok kompenzovali zapájaním svalov ramena a ruky. V prípade hendikepovaných športovcov dlhodobo pripútaných na vozík možno okrem hypomobility predpokladať aj nižšiu silu svalov trupu. Preto by sa u nich mala venovať väčšia pozornosť tak rozvoju sily svalov trupu, ako aj zvýšeniu pohyblivosti a ohybnosti chrbtice.
Príspevok s názvom „Association of Trunk Rotational Velocity with Spine Mobility and Curvatures in Para Table Tennis Players“ autorov Erika Zemková (Katedra športovej kinantropológie, Fakulta telesnej výchovy a športu, Univerzita Komenského v Bratislave), José María Muyor (Laboratórium kineziológie, biomechaniky a ergonómie, Fakulta pedagogických vied, ošetrovateľstva a fyzioterapie, Univerzita v Almeríi) a Michal Jeleň (Technologický inštitút športu, Fakulta elektrotechniky a informatiky, Slovenská technická univerzita v Bratislave) bol publikovaaný v International Journal of Sports Medicine (2018;39(14):1055-1062. doi: 10.1055/a-0752-4224).
Štúdia bola realizovaná v rámci projektov finančne podporených Vedeckou grantovou agentúrou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Slovenskej akadémie vied (č. 1/0373/14 a 1/0824/17) a Agentúrou na podporu výskumu a vývoja (č. APVV-15-0704).
ZDRAVÝ ŠPORTOVEC PARALYMPIJSKÝ STOLNÝ TENISTA
Zakrivenie chrbtice (červená čiara) a maximálna flexia trupu v sede s nohami pokrčenými v kolenách (modrá čiara)
Rýchlosť rotácie trupu (modrá čiara) a príslušný rozsah pohybu (červená čiara)
