Známy slovenský „akordeónový mág“ Michal Červienka, ktorý sa preslávil aj v súťaži Slovenská má talent a odvtedy veľmi úspešne propaguje svoj hudobný nástroj naprieč všetkými žánrami doma aj v zahraničí, organizuje vo štvrtok 14. novembra 2024 už 14. ročník svojho Benefičného koncertu pre Základnú školu pri Detskej fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici.
„Hral som tam deťom, videl som tiež, ako funguje tamojšia škola, aj nadšenie detí, ktoré veľmi potrebujú, aby ich niečo rozptýlilo a odpútalo od choroby. Mne sa to, mojim vystúpením, podarilo na chvíľu, ale tamojšie panie učiteľky im pripravujú aktivity po celý rok,“ uviedol.
Michal Červienka sa narodil v roku 1983 v Heľpe, odkiaľ mimochodom pochádza aj Ján Riapoš. Lásku k akordeónu mu vštepil jeho otec, ktorý bol samoukom a na tento nástroj hrával veľmi často. Ako malý chlapec, podobne ako veľa jeho športovo založených rovesníkov, sníval o tom, že sa stane slávnym futbalistom. Silnejší však bol vzťah k hudbe a dnes o ňom môžeme hovoriť ako o slávnom akordeonistovi.
Do povedomia laickej aj hudobnej verejnosti sa viac dostal práve vďaka účinkovaniu v súťaži Slovensko má talent. Zmenilo mu to život, otvorilo nové možnosti, spolupráce a v podstate rozbehlo jeho kariéru naplno. Málokto na Slovensku vie, že sa stal aj absolútnym víťazom prestížnej súťaže ukrajinského akordeónového virtuóza Vladimíra Zubitského CITTÁ DI LANCIANO v Taliansku. Dnes robí to, čo ho baví a napĺňa na tej najvyššej úrovni, je úspešný, rešpektovaný, obľúbený a pôsobí už aj ako pedagóg na Akadémii umení a Konzervatóriu J. L. Bellu v Banskej Bystrici, kde odovzdáva svoje skúsenosti, vedomosti a hudobný talent ďalším generáciám.
Práve v Banskej Bystrici, ktorá bola a stále je akýmsi domácim centrom jeho hudobného života, si už 14 rokov plní svoj ušľachtilý cieľ pomáhať svojím talentom tým, ktorí to potrebujú. Tento rok sa jeho benefičný koncert koná prvýkrát aj pod záštitou predsedu Slovenského paralympijského výboru Jána Riapoša.
Michal, váš benefičný koncert má už 14. ročník. Ako na začiatku vznikla táto myšlienka?
„Už ako mladý študent som bol pozývaný na rôzne benefičné koncerty a vždy som si tam všimol, že sú iné ako ostatné. Videl som, že je tam vždy špeciálna atmosféra, zíde sa tam veľa dobrých ľudí, má to skutočný dosah na pomoc konkrétnej organizácii a každý jeden takýto koncert bol doslova nezabudnuteľný. Už vtedy ako študent som si hovoril, že aj ja chcem mať raz za rok takýto koncert, ktorým budem niekomu pomáhať.“
„A tak som to začal organizovať pred 14 rokmi už ako študent. Robil som to najprv sám, no vždy sa ku mne pridali dobrí ľudia, ktorí chceli pomáhať. A tak sa to nabaľovalo ako snehová guľa, s každým koncertom pribudli ďalší ľudia a naša organizačná bublina sa neustále zväčšovala.“
„Napríklad hneď po prvom koncerte prišiel za mnou jeden pán, ktorý mal firmu na výrobu plagátov, a chcel mi s tým pomáhať finančne aj organizačne. A spolupracujeme doteraz. Takto sa nabaľovali aj ďalší moji priatelia, ktorí úplne nezištne prispievajú niečím, čo vedia robiť.“
„Od prvého ročníka až doteraz sme nikdy z toho koncertu nijako neprofitovali. Všetky vyzbierané peniaze zo vstupného a z darov išli na vybraný účet pomoci. Dokonca sa každý rok darí odovzdať aj vyššiu sumu, pretože oslovujeme aj sponzorov.“
Koncert sa tento rok koná aj pod záštitou predsedu Slovenského paralympijského výboru Jána Riapoša, ktorý je taktiež rodákom z Heľpy. Ako ste to dali dokopy?
„Janko je v prvom rade obrovská osobnosť, veľký človek a veľký motivátor. Minulý rok som mu o tejto akcii hovoril a pozval som ho. Prišiel osobne, veľmi sa mu to páčilo a dokonca som mu dal priestor na príhovor, v ktorom povedal krásne veci. A bol taktiež jedným zo sponzorov.“
„V podstate vždy som chcel na tento koncert priviesť nejakú takúto hodnotnú osobnosť. A Janko Riapoš je v tomto ideálna voľba. Jeho osobný príbeh je veľmi silný. A tak som sa oficiálne rozhodol, že záštitu nad týmto koncertom bude mať každý rok práve on. Dúfam, že sa mu opäť podarí prísť aj osobne. Ale aj keby nie, od tohto ročníka bude jeho meno s touto akciou spojené každoročne.“
Akú cieľovú sumu by ste chceli tento rok na benefičnom koncerte vyzbierať?
„Tým, že lístok stojí 12 eur a maximálna kapacita sály je 240 ľudí, vychádza to na 2880 eur. Ale keďže sa nám vždy podarí získať vyššiu sumu, veríme si aj tento rok. Bol by som rád, keby sme spoločne vyzbierali zhruba 4000 eur.
Do budúcich rokov dokonca zvažujeme aj online vysielanie z koncertu na nejakej vybranej platforme. Takýmto spôsobom by sa k nám mohli pripojiť a prispieť aj ďalší ľudia z pohodlia domova alebo zo zahraničia, ktorí by chceli pomôcť deťom v nemocnici a zároveň si užiť koncert. Vyžaduje si to však už náročnejšiu prípravu, na čo som si tento rok ešte netrúfol. Potrebujem nájsť firmu alebo šikovných ľudí, ktorí by mi technicky zabezpečili livestreamové vysielanie. Ak by sme sa na to podujali, v budúcnosti by sme možno mohli vyzbierať aj ďaleko vyššiu sumu ako doteraz.“
S akými hudobníkmi budete na koncerte v Banskej Bystrici hrať?
Zaznie tam predovšetkým hudba francúzskeho akordeonistu Richarda Galliana. A budeme ju hrať s ľuďmi, ktorí sú pre mňa v rámci hudobnej spolupráce momentálne absolútne najdôležitejší. S klaviristom Klaudiusom Kováčom, s kontrabasistom Róbertom Raganom a Petrom Solárikom, ktorí hrá na bicie. Spolu si hovoria ,Nothing But Swing Trio‘. Sú to špičkoví hudobníci, ktorí hrajú na top úrovni, a pre mňa, ale aj všeobecne slovenský akordeón, je to úžasné, že môžem hrať práve s touto trojicou. Je to veľká česť.“
Hudobne ste sa podieľali na projekte Nezlomní, ktorý bol nosnou témou Slovenského paralympijského výboru pred hrami v Paríži. Ako ste sa ocitli v tejto spolupráci?
„Kedysi dávno som sa stretol s Petrom Cmoríkom na nejakej akcii a navrhol som mu, že by sme niekedy mohli urobiť spolu nejakú pesničku, keďže sa snažím dostať akordeón aj do rádií a podobne. Pozdával sa mu tento nápad, ale ako plynul čas, akosi sme sa k tomu vôbec nedostali. Keď však dostal tento projekt od SPV, napadlo mu, že k Parížu by sa výborne hodil práve akordeón. A tak v tejto hymne vznikla akordeónová pasáž, ktorá evokovala práve Francúzsko.“
„Nahrávanie bola pomerne rýchla a jednoduchá záležitosť za jeden deň. No a potom som sa spolu s ďalšími hudobníkmi, ktorí v piesni účinkovali, zúčastňoval aj na rôznych paralympijských akciách pre verejnosť po celom Slovensku, kde sme spolu hrali a prezentovali túto hymnu Nezlomných.“
Čo pre vás osobne znamenalo participovať na projekte Nezlomní pre paralympionikov a zdravotne znevýhodnených ľudí?
„Na jednej strane to bol, samozrejme, ďalší krok k popularizácii akordeónu, ktorý sa takto dostal aj do rockovej piesne, do médií a celá táto hymna prispela znova k tomu, aby ľudia počuli na vlastné uši, že tento nástroj dokonale ladí aj v takomto žánri.“
„A potom je tu tá druhá stránka. Ja osobne si týchto ľudí neskutočne vážim. Reprezentujú Slovensko na špičkovej úrovni, majú výborné výsledky a v medzinárodnej konfrontácii si to vyžaduje obrovské úsilie. Sám veľmi dobre viem, koľko práce si vyžaduje dostať sa na nejakú top úroveň. A to všetko dokážu napriek neľahkým prekážkam, ktoré v živote majú.“
„Myslím, že si celkom neuvedomujeme, aký veľkým prínosom pre spoločnosť je ich príklad. Viem však, že pracovať na tom, aby sa to u nás zmenilo je beh na dlhú trať. Je potrebné neustále zvyšovať povedomie o tom, že tu sú paralympijskí športovci, ktorí vo svojich súťažiach dosahujú často lepšie medzinárodné výsledky ako tí zdraví reprezentanti. A nie je to zadarmo. Je to všetkom výsledkom tvrdej práce. Osobne som na nich veľmi hrdý a mali by sme byť my všetci.“
V súčasnosti pôsobíte aj ako pedagóg. Ako sa cítite v roli učiteľa?
„Tým, že som prešiel klasickou hudbou, rôznymi súťažami doma aj vo svete, spoluprácami s mnohými dirigentami, orchestrami, zoskupeniami, robil som komornú hru aj sólovú hru, už v mladom veku som získal dosť veľa skúseností. No a to najdôležitejšie pri výučbe na umeleckej škole je, že pedagóg musí byť v prvom rade vzorom. Tým, že ja sám veľa cvičím, tak študenti ma často môžu vidieť pri práci, čo potom často napodobňujú. V tomto to mám teda trošku uľahčené.“
„Okrem toho fungujem tak, že nemám celú triedu, ale na konkrétnej hodine mám vždy iba jedného študenta. Mám teda ideálny priestor na to, aby sme robili muziku, hrali, rozprávali sa o hudbe a pomáhame si. Je to veľmi pekná a záslužná práca, no a nie je to tak, ako by sa možno zdalo, že iba ja učím iných. Ti učenie totiž vzdeláva a posúva aj mňa samého. Mám naozaj skvelých žiakov, ktorí chcú na sebe pracovať, zdokonaľovať sa, majú svoje vízie a pracujú naozaj usilovne.“
Na hudobnej scéne ste už dosiahli veľa úspechov. Je ešte niečo, čo by ste chceli dokázať?
„V prvom rade si želám, aby som mal vždy silu a zdravie. Aby som mohol naďalej robiť to, čo robím. Tým, že mám rodinu a malého synčeka, popri svojej kariére už v prvom rade zohľadňujem ich dvoch. To najdôležitejšie je pre mňa momentálne to, aby sme všetci traja boli v poriadku, spokojní a šťastní. Čo sa potom podarí v hudbe popri úlohe manžela a otca, budem brať s vďačnosťou. Prioritou je však pre mňa momentálne rodina, až potom kariéra.“
„Nemám teda žiadne obrovské vízie, ktorým by som chcel obetovať všetko ostatné. Nejaké výzvy a ciele tam sú, možno trochu viac zapracovať na marketingu, možno sa viac ponúknuť aj v zahraničí, ale v prvom rade byť s rodinou.“
„Napríklad, kedysi som pred Vianocami absolútne nezastavil. Bral som jedno vystúpenie za druhým, nonstop. Odkedy sa mi narodil synček, zmenil som sa v tom a dávam si na to veľký pozor. Teraz už viem, že Vianoce budem tráviť najmä so svojou rodinou. Nejaké koncerty tam mám, ale nie je toho veľa.“
Čomu sa venujete momentálne okrem prípravy benefičného koncertu?
„V súčasnosti sa venujem trom veľmi zaujímavým projektom. V rámci zoskupenia Slovak Nuevo Quinteto hráme hudbu bývalého argentínskeho skladateľa Astora Piazzollu. Hrám aj v spomínanom projekte hudby Richarda Galliana. A začal som tiež spolupracovať so slovenským kontrabasistom Romanom Patkolóm, ktorý je svetovou špičkou, a pozval do projektu, kde hrá tangá z celého sveta. V budúcnosti by sme mali hrať spolu aj v zahraničí.“
14. Benefičný koncert Michala Červienku pre Základnú školu pri Detskej fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici s hudbou od Richard Galliana sa koná 14. novembra 2024 o 18:30 h v Robotníckom Dome v Banskej Bystrici. Hudobnými hosťami budú Róbert Ragan (kontrabas), Klaudius Kováč (klavír), Peter Solárik (bicie) a Gabriela Kováčiková (spev).
Podujatie sa koná pod záštitou 5-násobného paralympijského zlatého medailistu a predsedu SPV Jána Riapoša. Vstupné pre verejnosť je 12 eur. Celá vyzbieraná suma vrátane sponzorských darov pôjde na účet pomoci.
