Slovenský paralympijský výbor prijal správu o smrti pápeža Františka so smútkom. S nádejou však vyzdvihujeme jeho večný odkaz. Bol o spolupatričnosti, zmierovaní, pochopení a súcite so všetkými bez akýchkoľvek spoločenských, náboženských, rasových či zdravotných rozdielov.
Rodák z argentínskeho Buenos Aires, vlastným menom Jorge Maria Bergoglio, bol hlavou katolíckej cirkvi od 13. marca 2013 a zomrel na Veľkonočný pondelok 21. apríla 2025 vo veku 88 rokov. Okrem iného za sebou zanechal aj významný dokument s názvom „Dať zo seba to najlepšie“, ktorý bol vydaný v roku 2018 a aj keď technicky nespĺňa všetky náležitosti, je považovaný za akúsi Františkovi encykliku o športe.
Nebolo žiadnym tajomstvom, že František mal celý život pozitívny vzťah športu a ako Argentínčan bol veľkým fanúšikom futbalu a špeciálne klubu San Lorenzo de Almagro z Buenos Aires. Často prijímal na audiencie rôznych športovcov a sám vyzýval k aktívnemu spôsobu života.
Hodnota človeka nezávisí od telesnej dokonalosti, ale od jeho ducha a vôle
Spomínaná „encyklika“ obsahuje niekoľko hlavných myšlienok, ktoré pápež František priamo podporil. Jedna z nich sa týka aj inklúzie a paralympizmu. Je o dôležitosti začleňovania fyzicky slabších a zdravotne znevýhodnených ľudí do športových aktivít. Vystríha pred vyčleňovaním osôb na základe veku, schopností či sociálneho postavenia. Táto časť dokumentu obzvlášť vyzdvihuje paralympijský šport a jeho poslanie v spoločnosti.
Píše sa tu o tom, že práve práve športovci s telesným postihnutím sú dokonalým príkladom odvahy, vytrvalosti, vnútornej sily a dôkazom, že hodnota človeka nezávisí od telesnej dokonalosti, ale od jeho ducha a vôle: „Paralympijský šport je obdivuhodný príklad toho, ako môže šport pomáhať prekonávať ťažkosti, meniť mentálne bariéry a šíriť kultúru začlenenia.“
Dokument opisuje paralympizmus ako inšpiratívny príklad ľudskej dôstojnosti a nádeje, ako výzvu na prekonanie predsudkov a vytváranie inkluzívnejšej spoločnosti a tiež ako konkrétny spôsob služby Bohu a druhým.
Nemenej dôležité sú však aj ďalšie náhľady. Podľa encykliky by mal šport slúžiť ako nástroj osobnostného rastu a rozvoja cností, ako sú vytrvalosť, disciplína, tímová práca, čestnosť, rešpekt k druhému a sebaovládanie. Športovci, ale aj tréneri a organizátori menších či veľkých svetových podujatí majú zároveň príležitosť šíriť svedectvo života a osobného či verejného príkladu.
Dokument zároveň kritizuje aj negatívne javy v športe ako doping, korupcia, nekalé obchodovanie s hráčmi, neetické praktiky, nebezpečný fanatizmus a z neho prameniace násilie, ktoré poznáme najmä z futbalového prostredia. Práve preto apeluje na potrebu nápravy, aby šport bol čistým prostriedkom na výchovu detí a mládeže, ktorá bude viesť k zdravému formovaniu charakteru a viery.
Zrejme najdôležitejším a nosným posolstvom je dôraz na dôstojnosť človeka nad víťazstvom. Encyklika priamo hovorí, že hodnota človeka nespočíva vo víťazstvách, ale v tom, že dáva zo seba to najlepšie. Viac ako výsledky by sa mali v športe ceniť postoj a úsilie.
Tento súbor myšlienok vydaný Dikastériom pre laikov, rodinu a život, nech už je významným dokumentom alebo neoficiálnou encyklikou, zanecháva jasné posolstvo pápeža Františka, ktoré bude ešte dlho po jeho smrti silnou motiváciou a návodom nie len pre paralympijské športové hnutia.
Odpočívajte v pokoji, Vaša Svätosť.
