
Laško 2021 (Slovinsko)
-
1. miesto kategória TT4, jednotlivci, Trávníček Boris
Parastolný tenis, podobne ako veľa ďalších športov, zažil svoju paralympijskú premiéru v Ríme 1960. V roku 1976 v Toronte pribudli už aj stojaci hráči – amputovaní a les autres. Štartujú v ňom všetky druhy telesných znevýhodnení, pričom športovci sú rozdelení na sediacich (vozičkári) a stojacich. Muži a ženy si merajú svoje sily v súťažiach jednotlivcov […]
Čítať viacParastolný tenis, podobne ako veľa ďalších športov, zažil svoju paralympijskú premiéru v Ríme 1960. V roku 1976 v Toronte pribudli už aj stojaci hráči – amputovaní a les autres. Štartujú v ňom všetky druhy telesných znevýhodnení, pričom športovci sú rozdelení na sediacich (vozičkári) a stojacich. Muži a ženy si merajú svoje sily v súťažiach jednotlivcov a tímov. Hrá sa maximálne päť setov, v každom do 11 bodov, resp. pokiaľ jeden zo súperov nezíska o dva viac.
Súťaže sa riadia mierne modifikovanými pravidlami medzinárodnej stolnotenisovej federácie (ITTF), ktoré sa týkajú najmä podania u vozíčkárov. Podľa druhu znevýhodnenia (berie sa do úvahy svalová dispozícia, pohybové obmedzenia, rovnováha na vozíku i schopnosť udržať raketu) sú športovci rozdelení do 10 skupín – TT1-10. V prvých piatich súťažia vozičkári, vo zvyšných stojaci. Skupina TT-11 bola vytvorená pre mentálne znevýhodnených športovcov.
Parastolný tenis bol dlhé roky najúspešnejším letným paralympijským športom na Slovensku. Zlaté medaile majú na konte okrem Jána Riapoša aj Ladislav Gáspár, Alena Kánová a družstvo TT2. Bez cenného kovu sa parastolní tenisti vracali iba z minulých hier v Riu. V Tokiu, kde rady skúsených hráčov rozšíri nováčik Boris Trávníček, by sa radi vrátili späť na medailové pódiá.