Slovenský paralympijský výbor odštartoval v tomto kalendárom roku už tretí ročník Župnej paralympiády. Tento projekt vznikol v roku 2021 v spolupráci s jednotlivými župami po celom Slovensku a má za cieľ dostať parašporty do všetkých kútov našej krajiny. Deti so zdravotným znevýhodnením si tak môžu vyskúšať jednotlivé disciplíny a dostanú príležitosť si aj zasúťažiť. Taktiež sa stretnú s našimi najúspešnejšími paralympionikmi, ktorí sú ambasádormi tohto projektu. V konečnom dôsledku majú možnosť rozšíriť rodinu paralympijských športovcov.
Cesta k vybudovaniu a realizácii samotných podujatí vznikla z túžby pomôcť hendikepovaným deťom začleniť sa do spoločnosti a dať im šancu športovať . Slovenský paralympijský výbor sa v tejto veci obrátil na župy, s ktorými napokon aj položili základný kameň tohto projektu v podobe podpísania memoránd o spolupráci. „Myšlienka vzniku samotného projektu vzišla pred niekoľkými rokmi. Uvedomili sme si, že potrebujeme ešte zvýrazniť spoločenskú potrebu inklúzie prostredníctvom športu. Vďaka Župnej paralympiáde dokážeme v regiónoch aktívne spolupracovať so župami na zlepšovaní podmienok pre osoby so zdravotným znevýhodnením,“ uviedol Samuel Roško, generálny sekretár SPV.
Župná paralympiáda nadväzuje na projekt Hľadáme talenty, ktorý má už takmer 30-ročnú históriu. Práve z tohto podujatia vzišlo množstvo úspešných reprezentantov. Obe akcie prebiehajú súčasne a navzájom sa dopĺňajú. „Týždňový projekt Hľadáme talenty zvykneme zavŕšiť Župnou paralympiádou,“ vysvetlili funkcionári Juraj Medera a Jakub Krako.
Krako, desaťnásobný paralympijský medailista v paraalpskom lyžovaní, patrí medzi najvýraznejších športovcov, ktorí začínali v prvých ročníkoch projektu. V súčasnosti sa podobná cesta otvára mladej parataekwondistke Dominike Kuchtovej, ktorá sa k športu dostala práve cez tieto podujatia. Význam projektu potvrdzuje aj paraveslovanie. Celé slovenské zastúpenie v tomto odvetví tvoria športovci, ktorí ním prešli. „V každom odvetví nájdeme atlétov, ktorí začínali na Hľadáme talenty či Župnej paralympiáde. A veľká časť z nich je dnes držiteľmi paralympijských medailí,“ dodali Medera s Krakom.
Ďalšou výraznou osobnosťou je i skvelá paraalpská lyžiarka Alexandra Rexová, ktorá na ZPH 2022 v Pekingu získala zlatú medailu. Dvadsaťročná športovkyňa sa zúčastnila i na projekte Župnej paralympiády.
Župná paralympiáda ako most k inklúzii
Organizátori tohto projektu sa každoročne snažia program inovovať a priniesť do jednotlivých krajov nové športové odvetvie. Pri samotnom zostavovaní harmonogramu zohľadňujú aj aktuálne trendy na medzinárodnej scéne. Nezabúda sa však ani na tradičné disciplíny. „Program paralympijských hier sa inovuje a do popredia sa dostávajú nové športy. Snažíme sa to robiť aj my. Teraz budeme prezentovať paralezenie, ktoré sa stalo súčasťou letnej paralympiády v Los Angeles v roku 2028. Ďalšími odvetviami sú napríklad karate a taekwondo. Stále však máme aj tie tradičné ako je paralukostreľba, parastolný tenis, boccia, paraplávanie, parabedminton. Skrátka hľadáme možnosti na to, aby sme rozšírili základňu tradičných športov o nové,“ popísal Roško.
Medera s Krakom dodali, že výber športových odvetví sa snažia prispôsobiť konkrétnym podmienkam, ktorými daná oblasť disponuje. „Napríklad v Žiline je pre nás prirodzenejšie urobiť zimný kemp zameraný na zjazdové lyžovanie, pretože v danej lokalite sú aj kluby a dá sa tam lepšie lyžovať. Bocciu zas máme pripravenú v Trenčianskom samosprávnom kraji,“ vysvetlili obaja funkcionári.
Samotná príprava takéhoto podujatia prináša so sebou množstvo prekážok pri jeho realizácii. Organizátori musia zabezpečiť férovú dostupnosť športovísk, technického vybavenia a asistencie pre deti s rôznymi typmi zdravotného znevýhodnenia. „Máme veľmi limitované možnosti,“ priznáva Roško. Dodáva, že športoviská často treba upravovať, no finančné zdroje na rozsiahle bariérové opatrenia chýbajú. Preto sa SPV sústreďuje najmä na obsahové zabezpečenie, personál a asistenciu. Ľudia podieľajúci sa na realizácii tohto projektu chcú zlepšiť povedomie o potrebách zdravotne znevýhodnených a skvalitniť ich začlenenie do spoločnosti.
„Z personálneho hľadiska je odozva dobrá. Na druhej strane župy z organizačného hľadiska limitujú dostupné možnosti i finančné prostriedky. Na začiatku sme neočakávali, že si projekt nájde svoje miesto v pravidelných cykloch a v toľkých krajoch. Nie všade príde veľa detí, no je to dobrá myšlienka a oplatí sa to už iba preto, keby len z jedného účastníka vychováme vrcholového parašportovca, je to obrovský úspech,“ pokračoval Roško.
Výzvy, plány a vízia slovenského parašportu
Riadiaci orgán slovenského parašportu má aj smelé plány do sezóny 2026, kedy chce usporiadať krajské finále Župných paralympiád. „Vo všeobecnosti musím povedať, že spolupráca v regiónoch je veľmi dobrá. Už v prvom ročníku sme mali sedem župných paralympiád. V druhej sezóne sme mali súťaže všade okrem Nitry. Tento tretí, ktorý už odštartoval v Dolnom Kubíne, bude pokračovať v celom nasledujúcom školskom roku,“ okomentoval Roško.
Hnutie okrem samotnej myšlienky propagácie parašportov starostlivo sleduje aj dopady tohto projektu na spoločnosť. K tomu slúžia štatistiky, ktoré po dvoch skončených ročníkoch ukazujú priaznivé čísla. „Robíme si štatistiky podľa toho koľko nových ľudí sa nám prihlási do športových klubov. Za prvé dva roky sme zaznamenali nárast približne o 38 aktívnych športovcov,“ popísal funkcionár.
Mnohé krajiny vrátane tej našej si budujú prostredníctvom podobných projektov vlastné cesty ako prilákať zdravotne znevýhodnených k profesionálnemu športu. SPV sa v úsilí vyníma tým, že pri realizácii tohto podujatia pokrýva každý kút Slovenska. „Máme kontakty so zahraničím. Každý sa snaží urobiť niečo, čo by malo celonárodný charakter. Mnohé krajiny majú svoj vlastný systém hľadania talentov aj pre parašport, pričom vo veľa veciach sa stretávame. Máme podpísané memorandá s každou časťou Slovenska, čím sme možno špecifickí a ojedinelí. Na druhej strane nemáme vyvrcholenie v podobe národného finále, mnohé krajiny toto už naopak majú. Štandardné podmienky majú tak vytvorené a nemusia nahrádzať systém povinnej školskej telesnej výchovy. Dávame talentom možnosť súťažiť, pretože zatiaľ nemám vedomosť, že by sa robilo aj školské kolo súťaží i pre zdravotne znevýhodnených,“ vysvetlil generálny sekretár SPV.
Župná paralympiáda do istej miery supluje nedostatočnú školskú telesnú výchovu, ktorú mnohokrát deti so zdravotným znevýhodnením nedokážu absolvovať. Jednotlivé školské zariadenia na to totiž nemajú vybudovanú infraštruktúru. „Tieto deti často iba sedia v triede počas hodín telesnej výchovy, alebo sa hrajú na počítačoch. Vôbec sa nevyužíva potenciál, ktorý aj oni môžu mať. Ak im nedáme podnet, tak to nikdy nezistíme. Ten veľakrát práve v školskom prostredí neprichádza, no my im ho dávame aj prostredníctvom Župnej paralympiády,“ pokračoval.
Parašport ako súčasť slovenskej športovej rodiny
Je nutné podotknúť, že samotný parašport v našich končinách zaznamenal výrazný progres. Slovenský paralympijský výbor sa stal členom Slovenského olympijského a športového výboru. Aj Medzinárodný paralympijský výbor sa za uplynulých 10 rokov snaží, aby sa športy stali súčasťou medzinárodných športových federácii a zväzov. Výnimky však existujú už teraz a niektoré športy idú vlastnou cestou, ako napríklad boccia. Tu súťažia športovci s najťažším telesným postihnutím.
„V prvom rade treba povedať, že sa konečne cítime byť súčasťou slovenskej športovej komunity. Stali sme sa členmi SOŠV, tým pádom spolupráca so športovými zväzmi je oveľa intenzívnejšia ako bola doteraz. Verím, že aj druhá strana vníma vstup SPV a paralympijských športovcov do ich štruktúr, ako prínos smerom k celkovému rozvoju športu na Slovensku. My robíme všetko preto, aby sa parašporty stali súčasťou veľkých podujatí v našej krajine, vrátane mládežníckych olympijských festivalov,“ vyjadril Roško nadšenie a zároveň dodal, že na Slovensku je ešte stále čo zlepšovať.
„Je dôležité preberať dobré skúsenosti z iných krajín, aby sme sa mohli posúvať. Potrebujeme vytvoriť vhodnú infraštruktúru pre zdravotne znevýhodnených, čo je základnou podmienkou medzinárodnej konfrontácie na našom území. Na tomto základe chceme v budúcnosti vybudovať systém športu zdravotne znevýhodnených,“ povedal funkcionár SPV. Hoci v našej krajine stále nemáme ideálne podmienky pre vrcholový parašport, naši športovci získali dosiaľ na paralympijských hrách 136 medailí.
Napriek tejto krásnej ukážke talentu a vytrvalosti, Slovenský paralympijský výbor nespí na vavrínoch. Na stole sú už ďalšie vízie a myšlienky, ktoré môžu pomôcť zdravotne znevýhodneným občanom integrovať sa do spoločnosti a v neposlednom rade aj do športovej rodiny. „V dnešnej dobe je veľmi ťažké získať deti pre pravidelnú športovú činnosť a ešte ťažšie pre vrcholový šport. Je to obrovská námaha, s čím súvisí vytváranie personálnych kvalít. Najmä trénerských, pretože u nás musí mať človek okrem trénerskej kvalifikácie, potrebnú empatiu a tiež psychologickú úroveň komunikácie. Každý náš športovec je veľmi špecifický a to čo platí pri zdravom z hľadiska jeho možností a potenciálu, nemusí ani zďaleka platiť pre hendikepovaného. Potrebujeme prekopať systém vzdelávania a pustiť sa do ďalších projektov,“vysvetlil generálny sekretár.
Cesta k vrcholovým výkonom nie je jednoduchá
Mnohokrát to však nie je iba o talente. Hoci môže byť dieťa nadané pre nejakú vrcholovú parašportovú disciplínu, musí mať k dispozícii adekvátne finančné, materiálne i personálne podmienky. Tie však v žiadnom prípade nie je ľahké zabezpečiť.„ Ak sa chcete dnes v paralympijskom športe presadiť na najvýznamnejších športových podujatiach, musíte na to disponovať adekvátnymi podmienkami. Je to vrcholový šport so všetkým, čo musí zahŕňať – špičkové podmienky na prípravu, sociálne istoty, materiálne vybavenie, regeneráciu, výživu i zdravotnú starostlivosť. V tejto oblasti sa každá krajina posúva vpred a tým konkurencia stále narastá. Z tohto dôvodu je presadiť sa čoraz náročnejšie a systém musí produkovať športovcov, ktorí to zvládnu,“ objasnil Roško.
V paralympijskom športe je mimoriadne náročné nájsť a vychovať nové talenty. Dalo by sa povedať, že je to ťažšia úloha než pri profesionálnom športe ľudí bez zdravotného znevýhodnenia. Slovenský paralympijský výbor sa snaží aj prostredníctvom projektu Župnej paralympiády motivovať tieto deti, aby využili svoj športový potenciál.
„V prvom rade je to na začiatku o rodine. Mnohokrát sa stretávame s tým, že bariéra je skôr u rodičov než u samotného dieťaťa alebo začínajúceho športovca. Asi neexistuje recept, ktorý by platil na každého. My im dávame rôzne možnosti, aby si vyskúšali jednotlivé športy a zistili, čo im pasuje. Šport je len prostriedok, aby komunita našla svoj zmysel a uplatnenie v živote. Ak im aspoň trochu pomôže, tak budeme spokojní. Oveľa viac však budeme radi, ak sa nám ich podarí pritiahnuť k dlhodobej športovej činnosti a jednoducho sa z nich stanú paralympijskí športovci,“ dodal Roško.
Celý tento projekt má i sociálny aspekt. Jedným z jeho cieľov je búrať bariéry medzi zdravými občanmi a zdravotne znevýhodnenými. Okrem iného sa tu môžu stretnúť rodiny, ktoré majú deti s podobným hendikepom. Majú príležitosť si vytvoriť komunitu, ktorá im dodá silu sa popasovať s neštandardnými životnými podmienkami.„Chceme, aby si účastníci odniesli z projektu emóciu, že dokážu niečo, čo si predtým ani vo sne nepredstavovali. Uvedomia si, že zvládnu úlohy, ktoré ich posunú ďalej a pre mňa je najpodstatnejšie, aby zostali pri športovaní, pretože im to zlepší ich fyzickú kondíciu a ak zostanú dlhodobo pri jednom športe, majú možnosť stať sa paralympionikmi. Toto je totiž dôvod, prečo to robíme a čo mňa osobne napĺňa,“ uzavrel Roško.
Oba projekty nemajú za cieľ iba zapojiť do športu zdravotne znevýhodnených športovcov, ale osloviť aj zdravých. Podľa Kraka a Mederu je ich hlavnou myšlienkou to, aby si zdraví atléti zvykli na prítomnosť športovcov so zdravotným hendikepom, ktorí sa chcú venovať rovnakému odvetviu, hoci často potrebujú určitú podporu. „Táto osveta postupne prináša ovocie , oba projekty sa osvedčili ako nástroj inklúzie medzi zdravými a hendikepovanými športovcami. Sme radi, keď si s nami zasúťažia aj zdravé deti. Je to podstatné i z toho hľadiska, aby nás začala vnímať široká športová verejnosť. Nechceme, aby nás rozdeľovali ale naopak, aby nás začali spájať. Máme k tomu aj prispôsobené súťaže,“ zhodnotili obaja.
Slovenský paralympijský výbor sa usiluje aktívne zapojiť aj športové zväzy. „Postupne sa nám darí začleňovať do oboch projektov federácie a zväzy zdravých športovcov. Spolupracujeme napríklad so Zväzom slovenského lyžovania, kde už pôsobia aj ľudia z našich štruktúr,“ vysvetlili Medera a Krako.
