V ponímaní paraalpského lyžovania je Slovensko výnimočnou krajinou. Na zimných paralympijských hrách (ZPH) 2026 sa predstavili dvaja športovci v kategórii úplne nevidiacich (AS1) a obaja boli z tejto krajiny. Zatiaľ čo pre Viktóriu Balážovú to bol debut na zjazdovke v talianskej Tofane, tak pre Mareka Kubačku to boli šieste ZPH vo svojej kariére.
Tridsaťsedemročný reprezentant Slovenska si zaknihoval v Taliansku ôsme miesto v obrovskom slalome a jedenástu priečku v slalome. Jeho zdravotné zaradenie vzbudzovalo veľkú pozornosť vo všeobecnosti, čo dokumentovala aj podpora z publika. „Ja to nevnímam nejaké špeciálne, ja sa ako úplne nevidiaci venujem lyžovaniu fakt dlho. Niekto môže povedať, že som vnímaný ako atrakcia, ale keď som na štarte, tak chcem zaznamenať najrýchlejší čas. Čo však vnímam na každej paralympiáde je atmosféra, keď prejdem cieľom. Diváci, energia, aj keď nie je výsledok podľa predstáv, ale energia z publika je veľmi silná. Naši diváci, ktorí nás prišli podporiť, k tomu rodina a kamaráti, proste super,“ vyjadril sa Kubačka pre TASR.
Už skúsený zástupca v paraalpskom lyžovaní je vzorom a inšpiráciou pre svoju reprezentačnú kolegyňu Viktóriu Balážová, pre ktorú boli ZPH 2026 prvým významným podujatím v jej rozbiehajúcej sa kariére. Kubačka je pripravený byť nápomocný a v podstate takou predĺženou rukou: „Ja som neskutočne a úprimne rád. Po rokoch máme novú pretekárku v kategórii úplne nevidiacich. Čo sa jej bude dať, tak jej pomôžem v rámci konzultácií o ozvučovacej technike na lyžovanie. Veci, ktoré mám za roky odskúšané a vyvinuté, a zistil som ich, tak som veľmi rád, že je niekto ďalší a môžem mu to odovzdať. Budem jej držať palce, pretože je to úžasné, že máme takéhoto ďalšieho človeka. Myslím si, že Viktória je veľkým vzorom. Poviem to tak, ako to cítim, jednak, že je žena a robí rizikový šport z pohľadu človeka, ktorý nič nevidí. Nevidiaci človek môže robiť viacero športov, ale ľahké rozhodne nie sú. Zjazdové lyžovanie je asi najnebezpečnejšie a najrizikovejšie. Viki sa na to dala, je veľmi odvážna a budem jej držať palce.“
Z Cortiny si 37-ročný paraalpský lyžiar odnáša ďalšiu cennú skúsenosť a najmä fakt, že aj napriek svojmu hendikepu dokáže dosahovať na pekné výsledkové méty. Nie nadarmo bol v minulosti majstrom sveta v obrovskom slalome, respektíve držiteľom malého krištáľového glóbusu v tejto disciplíne. „Skúsenosť asi taká, o ktorej som už možno aj vedel. Šport je trochu nefér, že aj keď človek dá do toho všetko a vyzerá to dobre, tak nikdy nie je napísané, že to musí dať dopadnúť. O tomto to je, inak by sme to nerobili. Chcem poďakovať našim trénerom Romanovi Petríkovi a Martinovi Makovníkovi, že dostali do tímu nových ľudí a našli ich, ako sú Viktória Balážová alebo Laura Havrilová. Obe majú v sebe silný potenciál, že keď raz my odídeme, tak bude niekto, kto bude môcť pretekať. Veľmi sa z toho tešíme a budeme ich podporovať. Je dôležité sa starať o ľudí nielen tu, ale aby bol aj niekto po nás. Mládež je budúcnosť a nie len v športe,“ dodal Kubačka po vystúpení v Cortine d’Ampezzo.
