V tom momente sa sklamanie vylialo z ulity sebakontroly. Po líci Alice Jakubekovej pomaly stekala slza. Veľká a číra ako dúšok horského prameňa. Vzápätí sa pridala ďalšia a hneď za ňou sa vyrojil celý závoj slzavých sestričiek. Keby len to. Takmer okamžite sa začala chvieť od dojatia aj brada Viktórie Balážovej, ktorá stála vedľa nej.
„Som nesmierne rád, že po dlhom čase máme v parazjazdárskych súťažiach opäť celkom nevidiacu pretekárku. A dokonca od nás zo Slovenska. Verím, že to bude povzbudenie aj pre ďalších nevidiacich, ktorí váhajú, či budú aktívne športovať,“ reagoval o deň neskôr Marek Kubačka. Na rozdiel od Viky svoj obrovský slalom zvládol v oboch kolách. Viktória pri svojej premiére na zimných paralympijských hrách v prvom kole vypadla. Bolo jej to nesmierne ľúto. „Hlúpa nováčikovská chyba,“ sypala si popol na hlavu. Spočiatku sa pri otázkach novinárov držala statočne, no keď počula plač svojej navádzačky Alice, emócie zvalcovali aj ju.
Mohli by sme o tejto chvíli napísať celú novelu. Nikto z nás, čo vnímame svet zdravými očami, si nevieme predstaviť s akou vôľou a odvahou sa púšťajú dolu svahom naši paralyžiari, ktorí vidia pred sebou len tmu. Práve vo chvíli, keď sa vo vyhasnutých očiach hlboko ukrytými za čiernymi lyžiarskymi okuliarmi objavia slzy, práve vtedy si uvedomím, že aj „prázdne“ oči sú plné života. Že prežívanie vnútorných emócií, vrátane sklamaní je silnejšie ak do neho neprenikne vonkajšie svetlo. O to viac svetla sa snažíme priniesť nevidiacim cez úsmevné slovo a najmä povzbudenie. Viem, že nabádať Viky, aby sa usmiala, keď jej je do plaču, nie je fair. No podarí sa. Dokáže to. Prečistí si svoje závity bolesti.
Henrieta Farkašová a Jakub Krako, obaja so zrakovým znevýhodnením, poskakujú s veľkým transparentom v ruke. Viky Go Go. Nevidia našu pretekárku ako vypadne z prvého kola obrovského slalomu. Rovnako ako ona nevidí ich transparent. No vedia o sebe. Možno šiestym zmyslom, možno vlnami energie, ktorú vysielajú naše paralympijské legendy z hľadiska. Viky vie, že nie je na svahu ani pod ním sama. Cíti plač svojej navádzačky, aj odhodlanie skúšať ďalšie štarty nanovo.
Podobne Marek Kubačka absolvuje už svoj šestnásty štart na ZPH. Osemkrát svoju súťažnú disciplínu nedokončil. Vrátane Super G v Cortine. Sedemkrát do cieľa prišiel. Z toho štyrikrát v obrovskom slalome. V Pekingu 2022 bol v ňom dokonca štvrtý! Predtým v Pjongšangu 2018 bol piaty a v Soči 2014 skončil na ôsmom mieste. Pri svojej premiére v Turíne 2006 skončil jedenásty. Len raz obrovský slalom nedokončil. Vo Vancouveri 2010. Na ceste do Cortiny d´Ampezzo sníval o umiestnení medzi najlepšími. „V tréningoch jazdí ako Boh,“ avizovali tréneri. Žiaľ, prvé kolo mu celkom nevyšlo a v druhom rýchlejšom predbehol len jedného súpera. Vyrovnal bilanciu dojazdov do cieľa na 8:8. Zjavne ho aj výsledné ôsme miesto v ostatnej súťaži neteší, no konkurencia je trojnásobná oproti minulosti. A ani časová kompenzácia celkom nevidiaceho oproti ďalších trom kategóriám s rôznou mierou zrakového postihnutia nie je celkom spravodlivá. Akoby si IPC neželalo víťazov, ktorí sú „atrakciou“. Marek vie o tejto téme veľa rozprávať. Za dvadsať rokov svojej paralympijskej cesty zažil už veľa korekcií pravidiel. Nechceme ísť však do polemík ani do detailov.
Len keď sa pýtam na to, či sme ho videli v obrovskom slalome na paralympiáde naposledy, namiesto dojatia začne krútiť nosom. „Nemám rád slovo naposledy. V žiadnej súvislosti. Neviem čo bude o štyri roky…“ No sotva zvrtneme tému na to, či sa nechce poďakovať svojej navádzačke Majke Zaťovičovej za roky, ktoré spolu na svahoch a v súťažiach strávili, vykúzli úprimné slová vďačnosti a na jej tvári sa objavia slzy. Skláňa hlavu, aby ich zakryla, no sú číre a veľké ako horská bystrina. Len tí, čo prežijú nekonečnosť silnej vôle a trpezlivosti precítia dojatie vďačnosti. Nevidíme im do očí. Ani Viky Balážovej sme nevideli. No hoci nimi nemôžu objať celý svet, nemajú ich prázdne. Obaja naši nevidiaci parazjazdári – Viky Balážová aj Marek Kubačka – sú aj pred záverečnou disciplínou v slalome plní života. Bez patetizmu musím konštatovať: Je šťastie stretnúť takýchto športovcov. Takýchto ľudí…
STANO ŠČEPÁN
