Búrka v duši
Stalo sa to v zlomku sekundy. Hneď na štarte malého finále snowboardcrossu. Adam Krupa vystrelil ako šíp z napnutej tetivy luku, no odrazu prepadol nosom dopredu. Komicky zapikoval so svojim snowboardom necelé dva metre od štartovacej rampy. V tej chvíli mu dušu preťal blesk. „Urobil som nejakú blbosť, ani sám neviem. To je za mňa až komické…“ reagoval na priamo. Bez vývrtiek o zranení o nevýhodnej dráhe ale o únave.
Slnko sa kĺzalo po strmých skalách s hravosťou rozjašeného dieťaťa. Adam Krupa sa chystal na svoju paralympijskú premiéru. Vedel, že mu vždy pozitívne naladený Michal Červeň nachystá snowboard presne na topiaci sa sneh. Vedel, že má v sebe vôľu aj odvahu zabojovať o popredné umiestnenie, hoci mu do štvrťfinále „ natlačili“ výkvet najnáročnejších súperov. No vedel aj to, že trať organizátori neprimerane zjemnili. „Je to degradácia nášho športu,“ zhodnotil ju neskôr. Nešlo o vynechanie najnáročnejších skokov po pádoch súperov v tréningu, skôr o zle postavenú trať, zjednodušenú až do nudného výstupu. Žiaľ, nebola to jediná mínuska paralympijskej súťaže. Napriek ideálnemu počasiu utopenej v organizačnom chaose.
Do areálu snowboardového parku prichádza naša štátna delegácia. Ako inak priamo do VIP zóny. Všetci prechádzajú nevšímavo, len Erik Vlček, s ktorým som prežil všetkých jeho šesť olympijských štartov sa pristaví na pol vety. Paradoxne všetkých čestných hostí organizátori usádzajú na miesta, z ktorých takmer nič nevidia. Podobne je to s novinármi. O tom, že na súťaži nie je žiadne media centrum ani nehovorím. Vraj ho nájdeme o 3 km ďalej v areáli parazjazdového lyžovania. Milé… V miniatúrnej mix-zóne je tlačenica, videoobrazovka pod paľbou slnka svieti len silou vôle, navyše otočená na stranu k divákom, ktorých organizátori pustili na trať. Snowboardcross je atraktívnou súťažou, akurát na ZPH ho tentoraz len akoby prilepili na poslednú chvíľu.
Adam Krupa sa koncentruje na svoj štart vo štvrťfinále. Spomedzi všetkých súťažiacich patrí práve na štartoch medzi najlepších. „Odpichuje“ sa Ľavou rukou. O časť pravej prišiel pri nehode s výbušninou. „Protéza mi pomáha na cca 20 percent. Niektorí súperi sa zaháknu oceľovými koncovkami na chýbajúcich rukách, aby mali väčšiu dynamiku.“ Adam si vystačí s tým čo má, vrátane skúseností. Usadí sa hneď po štarte na druhej pozícii, z ktorej sa priamo postupuje do semifinále. No v záverečnej strmine, asi sedem metrov pred cieľom ho zozadu atakuje domáci Ricardo Cardani. Adam padá, no rýchlo sa pozbiera. Súper je ešte ďaleko. V čestnej lóži počuť potlesk aj výskanie. Dokonca sa aj vyskakuje na rovné nohy.
Cestou na štart semifinále mu v kabínke lanovky hovorí olympijský víťaz z Pekingu Ji Lijia z Číny, že je dobrý a nebezpečný. „Ty si najlepší,“ odvetí Adam, no rešpekt ťažkého súpera ho poteší. Žiaľ, v semifinále je nielen Číňan, ale aj ďalší traja súperi nad jeho sily. O to viac chce prekvapiť v takzvanom malom finále, kde sa bojuje o piate až ôsme miesto. V duši sa mieša radosť z prvej osmičky s realitou, že na medailu si dnes nesiahne.
Detailné zábery kamier obnažujú napätie na štarte. Adam Krupa má znova ako vo štvrťfinále modrý dres. Znova štartuje celkom zľava. Pozná to miesto. Vie ako sa predrať na poprednú pozíciu. Lenže zaprie sa o zlomok sekundy skôr ako by mal a stráca rovnováhu. „Vyštartoval som v snahe o rýchly štart o čosi skôr a je tam taký hrboľ, kde som pichol prednú hranu. Pekná hanba,“ vysvetľuje neskôr. Napokon sa v jeho jazde udeje ďalšia kolízia a hoci malé finále nedokončil, jedného zo súperov diskvalifikujú, čím sa posúva na siedmu priečku. Do veľkého finále sa nedostal, malé pokazil, no konečný rezultát je splneným cieľom. „Nemám ešte dosť skúseností. Sú tu skvelý pretekári, vidím, čo môže zlepšiť,“ zhovárame sa v poloprázdnej mixzóne, do ktorej sa vrátil po prvotnom sklamaní. Hoci pôsobí ako introvert, otvára si svoju dušu, rozoberá tajomstvá príťažlivého športu aj svojich ďalších ambícií. Neskrýva sa za nešťastná moment. Presne a otvorene pomenuje svoje chyby aj potenciál ďalšieho výkonnostného rastu.So snowboardom začínal po úraze neskoro. Prakticky za dva roky ciľavedomejšej prípravy je v top osmičke na svete. Cítim, že duša mu piští po ešte lepšom výsledku. Ž má v nej krátko po súťaži malú búrku. Vďaka svojej vyrovnanosti a rozumnému nastaveniu rovnice – môžem a viem – dokáže možno o štyri roky napodobniť prekvapujúcu medailu Rada Žideka na ZOH v Turíne. Patrí k športovcom, ktorým to s čistým svedomím vrúcne želáme.
Stano Ščepán
