Po boku Jána Riapoša dosiahol na Paralympijských hrách 2024 v Paríži životný úspech. Len po štyroch rokoch v parastolnom tenise na najvyššej úrovni získal zlatú medailu. Z nenápadného hráča sa tak v priebehu pár rokov stal až svetovou jednotkou a stále má pred sebou ďalšie ciele.
Štyridsaťšesťročný rodák z Levíc, ktorý je na vozíku od 20 rokov po autonehode, keď sa zranil ako spolujazdec, sa stolnému tenisu venoval dlho, ale nikdy nepatril k najlepším. V roku 2020 začal trénovať pod vedením Andreja Bardoňa a postupne sa stal jednou z najväčších svetových hviezd v súčasnom parastolnom tenise.
Stolnému tenisu sa dnes už venuje naplno. Mohol dať výpoveď vo svojom civilnom zamestnaní a dnes má tak nielen viac času na tréningy, ale aj sám na seba. Život sa mu teda výrazne zmenil, ale on sám sa cíti byť stále rovnaký.
„Za hviezdu sa určite nepovažujem. Ale je pravda, že ma dnes ľudia trochu viac spoznávajú, som viac pred kamerami, robím viac rozhovorov, cítim väčší záujem. Zmenili sa teda veci okolo mňa, ale ja ako človek som sa nijako nezmenil. Snáď len v tom, že už nie som ten Peter Lovaš, ktorý kedysi začínal a každý ho dokázal poraziť. Dnes už tým súperom robím veľké problémy, čo som veľmi rád. A zároveň ma teší, že sa posúvam aj vo svetovom rankingu, či už v singli alebo vo štvorhre s Jankom Riapošom,“ hovorí Peter Lovaš skromne.
S Riapošom, predsedom SPV a päťnásobným paralympijským víťazom, sú neohrozenými svetovými jednotkami vo štvorhre a zdá sa, že takto spolu môžu dosiahnuť ešte niekoľko ďalších významných úspechov.
„Ak to takto pôjde ďalej, myslím si, že by nám to mohlo vyjsť aj do Los Angeles. Pevne verím, že nám vydrží zdravie a forma, aby sa to podarilo. Sadli sme si nielen ako spoluhráči, ale aj ako ľudia. A to sa potom odzrkadľuje aj v našej hre. Chceme mať z toho v prvom rade radosť. Na mnohých našich súperoch je vidieť, že je to pre nich ako keby iba povinnosť. Odbúchať to a odísť. Takže si vážim, ako to funguje medzi nami,“ pochvaľuje si spoluprácu Lovaš.
Od zlatého úspechu v Paríži stúpal Peter Lovaš aj v rebríčku jednotlivcov. V priebehu tohto roka bol dokonca aj svetovou jednotkou. Momentálne tak vysoko nefiguruje, no do konca roka sa to opäť môže zmeniť. Cíti, že na to má a tak začína snívať aj o individuálnych úspechoch.
„Chcel by som niečo významné dosiahnuť aj medzi jednotlivcami. Medaily zo štvorhier pre mňa znamenajú veľa, ale rád by som si jednu vybojoval aj sám za seba. Je to taká moja motivácia do ďalšej práce. Keď sa ma niekto opýta, čo viac ešte môžem získať ako zlatú paralympijskú medailu, tak pre mňa je to medaila vo dvojhre,“ priznáva.
Jedným z hlavných cieľov a vrcholov v tejto sezóne budú pre slovenských parastolných tenistov novembrové majstrovstvá Európe vo Švédsku, kde by mohli o medaily zabojovať vo dvojhre, štvorhre aj v mixe. Lovaš v tom má jasno: „Z európskych ani svetových šampionátov zatiaľ medailu nemám, takže je to pre mňa veľká výzva vybojovať cenný kov na tomto fóre.“
V roku 2025 si Lovaš s Riapošom držia suverénne postavenie na čele svetového rebríčka vo štvorhre aj vďaka neporaziteľnosti. Vyhrali všetky turnaje, ktorých sa v tomto roku zúčastnili, čo vo svete výrazne rezonuje. No a udržať si túto neporaziteľnosť a s ňou status svetových hegemónov do konca sezóny je určite lákavé.
„Ak by som povedal, že nie, tak by som klamal. Ja som súťaživý typ a vždy chcem vyhrať. Na druhej strane však platí, že aj prehry posúvajú človeka ďalej. Môžu ho veľa naučiť. Treba vedieť prijať úspech aj neúspech,“ zakončil Peter Lovaš.
