Slovenské paraseverské lyžovanie sa pred štvrťstoročím hrdilo aj medailami zo zimných paralympiád. Postupne sa dostávalo do závozu a našim zatiaľ posledným mohykánom bol Vladimír Gajdičiar na ZPH 2012 v Soči. Po 14 rokoch sa chystá nadviazať na tradíciu ALEX LAJTMAN.
Športovec z Kanianky v okrese Prievidza začínal pôvodne ako zjazdár, ale napokon usúdil, že bežecké lyžovanie bude jeho naturelu viac vyhovovať. „Tam viem pretaviť svoj potenciál vo vytrvalosti a nemusím mať takú výbušnosť ako sa vyžaduje pri paraalpskom lyžovaní“, zdôvodnil. Spolu s navádzačom Markom Havranom zaberá väčšinu roka na Štrbskom Plese, kde našiel vhodné podmienky na prípravu.
„Aktuálne máme po tvrdej letnej príprave, nakoľko sme absolvovali viacero sústredení doma i v zahraničí, aj s reprezentáciou zdravých a venujú sa nám aj ich reprezentační tréneri. Snažili sme sa rozbehnúť aj biatlon, boli sme na viacerých rozvojových kempoch. V najbližších dňoch nás čakajú ďalšie, aj vysokohorské sústredenia, v Taliansku, Rakúsku, a opäť aj s bežcami, ktorí sa pripravujú na olympiádu“, poodhalil najbližšie plány. V januári potom čakajú dvojicu viaceré preteky Svetového pohára v behu aj v biatlone, a február si ponechávajú na dolaďovanie formy opäť na Štrbskom plese.
Keďže Alex je zrakovo znevýhodnený športovec, nedala sa obísť ani otázka jeho súčinnosti s navádzačom. „Musí sa držať tak, aby to bolo pre mňa športovo dobré aj bezpečné. Ideálna je vzdialenosť tak okolo dvoch metrov, vtedy ho dobre vidím. Stane sa aj to, že som rýchlejší a predbehnem ho. Ale opäť platí, že sa vopred dohodneme, po ktorej strane ho môžem obiehať a on mi naďalej musí dávať všetky potrebné pokyny“.
Zatiaľ má Alex istú miestenku na bežecké disciplíny, kde by teoreticky mohol zasiahnuť až do šiestich súťaží. „Budeme si musieť povedať, ktoré sú naše silné disciplíny a podľa toho vybrať. Lepšie sa cítim na dlhších tratiach, ale 20 km je ešte veľa, na takúto trať nemám zatiaľ natrénované. Vyhovujú mi tie okolo desať kilometrov a keďže na paralympiáde budú tri takéto disciplíny, voľba bude asi jasná“, podotýka. Momentálne ešte čaká na rozhodnutie, či sa zapojí aj do biatlonových súťaží. Musí ešte absolvovať preteky Svetového pohára v januári v Nemecku a Poľsku, ale predpokladá, že na tzv. divokú kartu by mohol dostať zelenú aj v tomto športe.
„Plním si svoj sen ešte z čias, keď som robil paraalpské lyžovanie. Reprezentovať Slovensko je veľká česť, ale zároveň aj zodpovednosť“, zdôrazňuje. A s akým cieľom sa vyberie do Cortiny d´Ampezzo? „Umiestniť sa do 8. miesta. S Markom to považujeme za reálne, ale za tých zostávajúcich päť mesiacov musíme ešte veľa trénovať a urobiť ďalší pokrok. Ale je to v našich rukách“.
