Minulú stredu pred prvým prípravným zápasom s Japonskom sa slovenskí parahokejisti oficiálne rozlúčili so svojim prvým kapitánom Petrom Štítom. Pri tejto príležitosti bol na zimnom štadióne v Dolnom Kubíne slávnostne vyvesený jeho reprezentačný dres – vôbec prvý dres parahokejistu, ktorý tu našiel svoje čestné miesto.
„Hoci ja si na tieto oficiality veľmi nepotrpím, bolo to veľmi príjemné“, povedal nám Peter, ktorý zostal verný svojej tradícii: vždy radšej ukázal svoje schopnosti na ľade ako pred novinárskymi mikrofónmi. Bol to on, kto v roku 2009 zaklopal na dvere Slovenského paralympijského výboru s otázkou, či by nebol záujem rozbehnúť na Slovensku parahokej. V tom čase bol hráčom Zlína a vo voľnom čase sám trénoval na ľade v Dolnom Kubíne. Po súhlasnom stanovisku sa k Petrovi postupne začali pridávať ďalší hráči a slovenský parahokej sa odpichol z bodu nula. A čo sa mu ako prvé vybaví v mysli z tohto obdobia? „Ako cestujem autom do Olomouca požičať si hokejové sane, aby sme mali na čom trénovať. A potom ranný tréning o siedmej na dolnokubínskom zimáku potme, lebo nám to umožnili zadarmo“.
Zaspomínali sme si spoločne aj na prvé vystúpenie v drese s dvojkrížom na hrudi – v septembri 2011 na Turnaji Helmuta Zilka vo Viedni. Debaklami s Kóreou a Talianskom sme síce zaplatili učňovskú daň, ale niekde bolo treba začať. Dnes má už reprezentácia za sebou dve účasti na zimnej paralympiáde (2022, 2026) a etablovala sa v elitnej A skupine MS, kde si v máji budúceho roku zahrá už tretíkrát za sebou. Iba na porovnanie – v septembri 2011 začínala vo Viedni spolu s nami aj rakúska reprezentácia, ktorá je aktuálne účastníkom C skupiny…
“Spomienky zostanú, nádherné, celoživotné. Najkrajší pocit som zažil po postupe na ZPH 2022, o ktorom sa nám v tom roku 2011 ani nesnívalo“, pokračuje prvý kapitán našej reprezentácie, ktorý zavesil hokejky na klinec práve v roku konania pekinských hier. „Odohral som si svoje a splnil som si sen“. V kontakte s chlapcami, s ktorými tvorili výborný kolektív, samozrejme zostal. A sleduje ich výkony aspoň prostredníctvom streamov z domu v Banskej Bystrici, kde pracuje ako programátor. A najbližšie snáď aj na vlastné oči, keďže májový šampionát bude tuná za humnami – v Ostrave…
