Jednou z nových tvárí v našej paralympijskej výprave bude aj parastolný tenista PETER LOVAŠ. Ako 20-ročný bol na sedadle spolujazdca účastníkom autonehody a odvtedy je vozík neoddeliteľnou súčasťou jeho života. V Paríži si verí, veď na ceste tam už dokázal poraziť aj svetovú jednotku vo svojej skupine TT2.
Peter (1978) je rodákom z Levíc, ale aktuálne žije v Malinove, neďaleko Bratislavy, čo mu umožňuje kvalitnú športovú prípravu v hlavnom meste. Absolvent VŠ zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, odbor sociálna práca so zameraním na sociálne poradenstvo, pracuje ako projektový manažér a výskumný analytik.
Má na svojom konte striebornú medailu z dvojhier na vlaňajšom turnaji Lignano Masters, ako aj bronz z dvojhry a zlato zo štvorhry na World Abilitysport Games 2023 v Thajsku. V tomto roku pridal zlato vo štvorhre na Egypt Para Open v Gize a v poľskom Wladyslawowe, kde už finišoval súboj o paralympijské miestenky, získal individuálne striebro a bronz vo štvorhre. Umiestnenie vo svetovom rebríčku mu po Polish Para Open zabezpečilo premiérovú paralympijskú účasť.
Prečo práve parastolný tenis? Ako a kedy ste sa k nemu dostali?
Po úraze som skúšal rôzne športy, nakoľko som športoval od malička a prešiel som si plávaním, šermom, florbalom na elektrickom vozíku, ale najviac mi asi učaril stolný tenis a pri ňom som aj zostal. Moje prvé kontakty so stolným tenisom boli už v Kováčovej po úraze, ale tak vážnejšie som sa mu začal venovať okolo roku 2012 v športovom klube Altius na Mokrohájskej a na najvyššej úrovni sa mu venujem od roku 2020 pod vedením reprezentačného trénera Andreja Bardoňa.
Čo vám šport dáva vo všeobecnosti?
Tým, že som športovo založený človek, šport mi dáva hlavne možnosť sebarealizácie, dosahovania cieľov. Mám rád výzvy. Vo všeobecnosti mi šport dáva nové priateľstvá, socializáciu, začlenenie do spoločnosti a spoznávanie nových vecí, miest, krajín.
Kde a kedy ste absolvovali prvú medzinárodnú súťaž?
Bolo to v roku 2022 v Čiernej Hore, kde som vlastne aj absolvoval medzinárodnú klasifikáciu, kde som bol zaradený do kategórie TT2.
Kde trénujete a koľko tréningov absolvujete týždenne?
Väčšinou trénujem v stolnotenisovej hale Slovenského stolnotenisového zväzu na Černockého ulici v Bratislave – Rači pod vedením reprezentačného trénera Andreja Bardoňa, ktorého som už spomínal. Samozrejme, tréningy a príprava pozostávajú aj z rôznych sústredení, organizovaných Slovenským zväzom telesne postihnutých športovcov. A hrávam ešte aj bratislavskú ligu zdravých stolných tenistov za Zálesie (V. liga). Týždenne absolvujem v priemere 8 až 10 dvojhodinových tréningov.
V medziparalympijskom období ste prešli fázou veľkého progresu. Kedy ste začal veriť, že by z toho mohol byť aj postup na paralympiádu?
S myšlienkou, že by som sa mohol dostať na PH 2024 som sa začal zahrávať, keď som začal porážať hráčov z TOP 10 a veriť som tomu začínal stále viac a viac, od zápasu k zápasu na poslednom turnaji v Poľsku, ktorý bol pre mňa veľmi psychicky náročný. Keď som sa chcel kvalifikovať, musel som získať medailu, čo sa mi aj podarilo.
S akými športovými cieľmi pocestujete na premiérovú paralympiádu?
Ciele si dávam stále iba najvyššie, ale veľmi by ma potešila akákoľvek medaila.
Čo očakávate od týchto hier okrem športového výsledku?
Chcem si užiť tú atmosféru hier a zažiť to na vlastnej koži. Bude to veľká oslava športu ako takého.
Aký máte najvyšší cieľ vo svojej kariére?
Zlatú paralympijskú medailu a medailové úspechy aj na MS a ME.