Dvojnásobná paralympijská víťazka, majsterka sveta a majsterka Európy v boccii, Michaela Balcová, oslávila 30. mája tohto roku okrúhle 30. narodeniny. Už bývalá aktívna hráčka sa už dva roky venuje príprave mladých športovcov. V súčasnosti pôsobí ako reprezentačná trénerka slovenského juniorského tímu. Našla v tom novú zmysluplnú prácu, ktorá ju napĺňa?
„Veľmi ma to baví, napĺňa, musím povedať, že úspechy svojich mladých zverencov prežívam dnes asi ešte intenzívnejšie, ako som prežívala tie vlastné. Som veľmi rada, že im môžem odovzdávať všetko, čo som ja získala za tých pätnásť rokov svojej aktívnej kariéry,“ hovorí s dobrou náladou sebe vlastnou.
Svoje úspechy by dopriala zažiť každému
Miška získala po boku Samuela Andrejčíka zlato z párových súťaží na paralympiádach v Riu 2016 a Tokiu 2020 (2021), čím sa navždy zapísala do dejín ako jedna z najúspešnejších slovenských reprezentantiek. Dnes si na tieto časy spomína už iba cez medaily vo svojej vitrínke, no spomienky sú to podľa jej vlastných slov veľmi príjemné.
„Každý deň, keď sa na ne pozriem, som vďačná, že som to mohla zažiť a dosiahnuť, pretože je to naozaj veľmi vzácne. A človek si to možno naplno uvedomí až s odstupom času ako ja teraz. Veď predsa je snom každého športovca dostať sa na olympiádu alebo paralympiádu a mne sa podarilo vybojovať medaily z dvoch paralympiád. Každému by som priala zažiť to,“ usmieva sa Balcová.
Práve ona spoločne so Samom Andrejčíkom sa stali veľmi úspešnými slovenskými priekopníkmi v boccii na medzinárodnom poli. Zdobia ich viaceré tímové aj individuálne úspechy, ktoré u nás nikto pred nimi nedosiahol. Vďaka tomu dnes môžu učiť nové generácie reprezentantov o tom, ako skutočne vyzerá cesta na vrchol.
„Aj my sme sa učili od chalanov, ktorí boli veľmi dobrí, no je pravda, že my sme boli tí prví, ktorí získali pre Slovensko paralympijské medaily. Viem a som si istá, že vďaka tomu sme vzorom pre túto novú generáciu. Zažili sme si toho veľa a môžeme im tak odovzdať všetky tie dobré, ale aj negatívne skúsenosti, ktoré ich môžu pripraviť na rôzne scenáre, ktoré turnaje prinášajú. Myslím si, že je to pre nich veľká výhoda,“ rozumne priznáva rodáčka z Popradu.
Šport dokáže krásne zmeniť človeku celý život k lepšiemu
Balcová sa boccii začala naplno venovať v roku 2010, premiéru v zahraničí absolvovala na Európskych hrách mládeže v roku 2012 a za ďalšie štyri roky už začala nosiť zo sveta tie najcennejšie medaily. Popri tom vyštudovala Fakultu hospodárskej informatiky na Ekonomickej univerzite v Bratislave a v hlavnom meste je už doma prakticky celú svoju kariéru.
Sama si uvedomuje, že bez boccie by jej život v priebehu uplynulých rokov nebol taký, aký bol. S týmto vedomím sa snaží rovnaké posolstvo odovzdávať aj nádejným mladým reprezentantom alebo tým, ktorí nad paralympijským športom možno ešte len uvažujú.
„Je to pre mňa veľmi vzácne, že aj keď už nemôžem súťažiť, stále môžem pri boccii byť a pomáhať ďalším športovcom. Mnohí z nich sú veľmi šikovní, takže verím, že o nich budeme ešte v budúcnosti veľa počuť,“ nádeja sa Miška Balcová.
Šport ako mimoriadne prospešná súčasť života špeciálne pre zdravotne hendikepovaných ľudí skutočne dokáže posúvať životy a osudy mnohých nenápadných osobností až k tomu, že sa stanú výraznými vzormi pre celé svoje okolie. Takým je dnes aj Balcová a túto rolu berie veľmi zodpovedne.
„Veľmi často opakujem aj mojím zverencom, že šport je najmä pre našu skupinu zdravotne znevýhodnených veľmi potrebný. Náš stav si vyžaduje neustály pohyb. Pomáha to zdravotne, fyzicky aj mentálne. Každého by som rada vyzvala a podporila v tom, aby si našiel ten svoj šport, ktorý ho bude baviť, napĺňať a nájde v ňom zmysel života. Ono to totiž potom dokáže neuveriteľne a krásne zmeniť človeku celý život k lepšiemu,“ hovorí úspešná športovkyňa.
Miška Balcová sa narodila s diagnózou arthrogryposis multiplex congenita, čo je zlé upnutie svalov, kĺbov a šliach. Ľudia s týmto hendikepom majú viaceré pohybové obmedzenia a sú odkázaní na vozík, veľmi pravidelné cvičenia a aby zabránili zhoršujúcemu sa stavu, mali by sa v rámci svojich možností čo najviac hýbať. Čo všetko sa dá napriek tomu dosiahnuť, toho je stelesneným dôkazom aj ona sama.
Zlatú medailistku z Ria a Tokia dnes teší aj to, že sa boccia na Slovensku rozvíja a nemá núdzu o nové talenty. Niektoré paralympijské športy to totiž v tomto smere v súčasnosti majú ťažšie.
„Dá sa však povedať, že každý šport u nás v paralympijskom výbore rastie. Vždy sa snažíme hľadať nových športovcov, rozvíjať komunitu a obohacovať ju. Je to pre nich skvelá socializácia a človek si v tom vie nájsť aj svoj životný zmysel. Myslím si, že v súčasnosti máme boccistov na Slovensku v celkom dobrom počte a verím, že ich bude iba pribúdať,“ vraví Balcová.
Nový život v prítomnosti
Život športovca, reprezentanta, paralympionika a viacnásobného medailistu sa však po ukončení aktívnej kariéry radikálne zmení. Nie každý tento prechod zvláda úplne ideálne. Naplnený program vystriedajú prázdne dni, veľa voľného času a menej záujmu z vonku. Stratí sa hlavný zmysel a treba si hľadať nový. Ako sa s tým popasovala Miška?
„Po skončení aktívnej kariéry sa mi život zmenil úplne. Už toľko netrénujem, necestujem, nesúťažím. Nie som tak často mimo domu. Mám teda aj prirodzene oveľa viac času na seba. Mojím novým zmyslom života som sa teraz stala ja sama. Začala som sa tak nejak viac starať o seba a venovať sa sama sebe. Chodím cvičiť, viac sa starám o svoje mentálne zdravie a dobieham to, čo som predtým niekoľko rokov na sebe tak trochu zanedbávala,“ prezradila pozitívna 30-nička.
A na otázku, aké ciele si po tridsiatke dáva do svojho nového života a čo by ešte chcela dosiahnuť, dokázať a stihnúť, odpovedala krásnym spôsobom: „Nemám žiadne konkrétne ciele. Začala som viac žiť pre prítomnosť a nechávam sa viesť životom so všetkým, čo mi prináša. Uvidíme, čo prinesie ďalej.“
