Slovenská parastrelkyňa nervozitu nepotlačila, v Chateauroux začala šiestym miestom vo vzduchovej puške v stoji
Poznáte to. Zobudíte sa a viete, že to nie je váš deň. Doslova a do písmena to dnes vo francúzskom Chateauroux platilo aj o parastrelkyni Veronike Vadovičovej. Postúpiť vo vzduchovej puške v stoji do osemčlenného finále – už jej sedemnásteho na paralympiádach – nebolo pre skúsenú pretekárku až také náročné. Do osmičky najlepších prekĺzla z kvalifikácie z tretieho miesta.
No vo finále to našej štvornásobnej paralympijskej šampiónke nepadalo podľa jej predstáv a napokon skončila šiesta. O dve priečky horšie ako pred tromi rokmi na Hrách v Tokiu. V Pekingu 2008 a v Riu 2016 Vadovičovú túto disciplínu vyhrala.
Nič mi nevychádzalo
„Nič mi od rána nevychádzalo,“ priznala sklamane po finále v mixzóne. Rozstrel s Ukrajinkou Ščetnikovou o udržanie v najlepšej päťke akoby symbolizoval jej trápenie. Veronika dala len 9,5 bodu a začala si zaisťovať pušku ešte skôr ako jej súperka vystrelila. „Bola to veľmi zlá rana a Irina je skúsená strelkyňa. Často sa s ňou striedam na stupňoch víťazov. Už si z toho robíme žarty. Vedela som, že to dá a že je koniec,“ priznala zmierene Veronika.
Dodala, že podobný výsledok, s akým napokon opúšťala finálovú strelnicu, tak trochu čakala. „Dnes som bola naozaj veľmi nervózna. Mala som síce veľké očakávania, ale nešlo to tak, ako som si želala. Robila som chybičky. Bohužiaľ, stačilo to len na to šieste miesto.“
Tragédia Kórejčanky Lee
Už 41-ročná Vadovičová bola jednou z troch štyridsiatničiek vo finále. A druhá najstaršia. Vek sa však ako výhoda tentoraz neprejavil. „Aj som si ráno hovorila, že my staršie máme skúsenosti, ale v rozhodujúcich chvíľach sa neprejavili. Vyšlo to len Kórejčanke Lee,“ dodala.
Lee Yunri oslávi v októbri päťdesiatku a dnes v Chateauroux siahala na zlato. Do predposledného výstrelu viedla, no záverečnou ranou, ktorou mala spečatiť svoj triumf dosiahla slabučkých 6,8 bodu a prenechala prvenstvo Indke Avani Lekharovej, ktorá tak obhájila zlato z Tokia. Aj bronz šiel do Indie, zásluhou Mony Agarwalovej. „Indky sa v posledné roky ťahajú hore,“ zložil im poklonu Veronikin tréner a partner Milan Goleňa.
Goleňa: Škoda, že sa nepočítal nástrel
Veronikine šieste miesto nebral tragicky. „Škoda, že sa nepočítal finálový nástrel. Ten bol ako oči. Potom sa však prejavila už jej nervozita, ale taký je šport. Dnes vyhrali lepšie,“ poznamenal Goleňa.
Veronika priznala, že ju vo finále obmedzoval aj zlý výhľad na časomer. „Nemala som ho pri sebe. Aj som si hovorila, či to mám povedať rozhodcom, ale nechala som to tak,“ hovorí strelkyňa, ktorá aj dnes pálila zo všetkých najrýchlejšie. „Na mňa to stále bolo pomalé. Navyše mi búchalo srdce, mala som vysoký tep. Nevedela som si nájsť to správne miesto na výstrel,“ priznala.
Veronika: Už to bude len lepšie
„Teraz to však bude už len lepšie. Dnes som sa psychicky vybúrila,“ vraví. Možno si zvykne aj na divákov, na ktorých Vadovičová naráža len na paralympiádach. Oveľa radšej strieľa v pokojnejšom prostredí. „Keď bolo ešte ráno hľadisko prázdne, aj som sa tešila. Potom sa však hala predsa len naplnila. Vo finálovej hale sú však diváci odo mňa v dostatočnej vzdialenosti. Darilo sa mi ich nevnímať.“
O dva dni dostane v Chateauroux ďalšiu šancu pridať svoju siedmu paralympijskú medailu (doterajšia bilancia 4 – 1 – 1). Čaká ju vzduchovka v ľahu. „Jedna z mojich obľúbených disciplín,“ prezradila.
Finále – ženy – R3 – vzduchovka v stoji: 1. Lekharová (India) 249,7 – paralympijský rekord, 2. Lee Yunri (Juž. Kór.) 246,8, 3. Agarwalová (India) 228,7 … 6. VADOVIČOVÁ (SR) 165,0.
Zo Chateauroux: RASTISLAV HRÍBIK
Foto: ROMAN BENICKÝ
