Vedúci slovenskej výpravy v Paríži Tomáš Varga chcel aspoň šesť cenných kovov. Prekvapil ho Mezík, sklamali paraatléti
Už na tretej paralympiáde viedol slovenskú výpravu dnes 36-ročný Nitrančan TOMÁŠ VARGA. Tentoraz sa naši zdravotne znevýhodnení športovci budú vracať domov s piatimi medailami, tromi zlatými a dvoma striebornými.
Na predchádzajúcich Hrách v Tokiu sme získali jedenásť cenných kovov, o šesť viac ako tentoraz. Znamená to ústup z pozícií?
„V Japonsko nám vyšlo skoro všetko, čo mohlo. V športovom živote to nie je stále možné Tých päť medailí dokazuje, že konkurencia je stále vyššie. Pred ôsmimi rokmi v Riu stačilo dosiahnuť v hode kuželkou 30 metrov a mali ste zlato. Tu v Paríži sa hádzalo o päť metrov ďalej. Ten progres je neuveriteľný. V každej disciplíne to začína byť profesionálne na všetkých možných úrovniach. Mali by sme sa profesionalizovať aj my, inak nebudeme do budúcna schopní držať s konkurenciou krok.“
Koľko medailí by vás uspokojilo?
„Pred Parížom som skloňoval šesť, máme päť. Stále je to však super výsledok. Už aj preto, že máme tri zlaté a aj vzhľadom na konkurenciu, aká sa tu vo Francúzsku zišla.“
Kto vás najpríjemnejšie prekvapil?
Boccista Robo Mezík. V singloch, aj v pároch podal vynikajúci výkon. Len mal smolu. Chýbalo málo, aby mu to cvenglo, čo je smutné. Veľmi ťažko to niesol. Veľa ráz bol tak blízko a nikdy to nevyšlo. Vždy také čosi bolí. Emotívny je aj príbeh zlatého hetriku paracyklistu Jozefa Metelku. Deň pred pretekmi mi hovoril, že to vidí tak na štvrté miesto, ale že by bol prešťastný, ak by z toho bol bronz. A vidíte, stálo pri ňom športové šťastie a vyhral už tretí raz za sebou.“
A kto sklamal?
Paťo Kuril mal v paracyklistike veľké ambície, ale nevyšlo mu to a potom ešte aj ochorel. Aj od ostatných boccistov som čakal viac, ale pravdepodobne zaplatili nováčikovskú daň. Veď to bol ich prvý veľký turnaj. Asi najviac ma však sklamali paraatléti, ktorí nepredviedli absolútne nič. Paralukostrelci síce mali vysoké ambície, ale úspech na majstrovstvách Európy nestačí. Na svetovej úrovni je to iné. Fakt, že v paraatletike, paralukostreľbe či boccii sme zostali bez medaily, určite nikto z nás nevníma pozitívne.“
Zdraví športovci získali pred mesiacom na olympiáde pri zhruba rovnakom počte účastníkov jediný bronz, vy máte tri zlaté a dve striebra. Vnímate to ako zadosťučinenie?
„Ja sa nechcem porovnávať. Je to síce ten istý projekt, ale úplne iná kategória. Je to zbytočné.“
Máme aj nejaké nádeje v iných športoch ako v tých, v ktorých sme súťažili v Paríži?
„Novým športom bude paralezenie. Máme v tomto športe troch, štyroch dobrých športovcov a ak sa presadí aj do programu najbližších hier v Los Angeles 2028, mohla by to byť pre nás dobrá šanca uspieť. Mimochodom, aj Jožo Metelka je v paralezení celkom dobrý.“
V medailovom hodnotení krajín sme sa v predvečer posledného finálového dňa pohybovali na 32. mieste. Čo na to hovoríte?
„Bolo tu rekordných 165 krajín, určite skončíme v prvej štyridsiatke, čo vnímam ako veľmi dobrý výsledok.“
A ako sa vám páčila organizácia hier?
„Mrzí ma, že usporiadatelia neboli príliš flexibilní. Vo veľa veciach nemali dobre nastavené pravidlá, no neboli ochotní ich zmeniť či upraviť. Nič sa s tým nedalo robiť. Navyše na izbách v paralympijskej dedine sa kradlo, čo tiež nie je dobrá vizitka. Hry však boli určite inovatívne. Priniesli šport na netradičné miesta a to sa pri takom množstve monumentov, akým Paríž oplýva, asi len tak ľahko opakovať nebude. Z pohľadu diváka to boli určite atraktívne Hry. Latka je nastavená veľmi vysoko.“
Z Paríža RASTISLAV HRÍBIK
FOTO TASR – Jaroslav Novák
