Paralympijské návraty – 3. časť: Soči 2014
Oberanie dozretých plodov z našich rozvojových a mládežníckych projektov – tak nazval výsledky Slovákov na hrách v Soči predseda našich paralympionikov Ján Riapoš. Našim sa v Rusku darilo skutočne náramne. Slávu na stupňoch víťazov si vychutnávalo až kvarteto Slovákov, ktorí vybojovali spolu 7 medailí (tri zlaté – dve strieborné – dve bronzové). Nebol to taký úspech ako štyri roky predtým vo Vancouveri, no stále jasný dôkaz, že vrcholový šport zdravotne znevýhodnených pretekárov na Slovensku, stále kráča správnym smerom. V konečnej medailovej bilancii nám to vynieslo krásne 6. miesto. Len Rusi, Nemci, Kanada, Ukrajina a Francúzsko boli na tom o čosi lepšie.
Farkašovej zlaté chvíle
Najúspešnejšou Slovenkou bola v Soči Henrieta Farkašová. Päť štartov v spolupráci s navádzačkou Natáliou Šubrtovou pretavila na tri medaily, z toho dve zlaté. V super-G spadla, v superkombinácii v hustej hmle vypadla na poslednej slalomovej bránke, no vyhrala zjazd aj obrovský slalom a v špeciálnom slalome pridala bronz. „Som šťastná, že som takto prispela do našej bohatej zbierky,“ usmievala sa po konci súťaží Farkašová.
Paralympijským šampiónom na svahoch Roza Chutor sa stal aj Jakub Krako s navádzačom Martinom Motykom. Titul si vyjazdil v superobrovskom slalome, striebro pridal v obrovskom slalome. Začal smolne, v otváracom zjazde skončil štvrtý s 36 stotinovým mankom na bronz, no postupne sa rozbehol. A v super-G nedal konkurencii šancu. Hoci Američan Mark Bathum hrýzol až do posledných metrov. Aj v polovici trate mal rýchlejší medzičas než náš paralyžiar. „Ešte som neprežíval väčšie napätie ako pri jeho posledných metroch,“ priznal neskôr Krako v cieli. Bathuma napokon zdolal o 12 stotín sekundy a tréner Matiaško si potom nechal na hlavu vystrihať slovenský znak.
Aj Haraus so Smaržovou
Potešilo aj striebro Miroslava Harausa v zjazde. Len 25 stotín sekundy ho delilo od víťazného Španiela Maiztegiho. Skvelú paraalpskú bilanciu uzavrela slalomovým bronzom Petra Smaržová. Po prvom kole bola až piata, no v druhom sa predsa len predrala na stupne víťazov. „Stále tomu neverím,“ krútila hlavou v cieli.
A to nechýbalo veľa a mohli sme mať v Soči päť medailistov. Najstaršiemu lyžiarovi vo výprave Radovi Dudášovi chýbalo v superkombinácii k bronzu len 99 stotín sekundy.
Obsadili sme aj parasnoubordkros. Marekovi Hlavinovi ani neprekážalo, že si v ňom vyjazdil až 19. miesto. „Už to, že som sa sem dostal, je úžasná vec,“ tvrdil prievidzský búrlivák, ktorý sa v tom čase živil ako správca počítačovej siete na bojnickom zámku.
Curleri blízko k prekvapeniu
Premiérovo sme na paralympiáde držali palce aj curlerom na vozíku. Tí začali turnaj ako z veľkej knihy. Zdolali USA (6:4), Čínu (8:3) aj Fínsko (9:6) a do mysle sa vkrádali odvážne sny o postupe do semifinále. No hneď vzápätí prišlo vytriezvenie. Po prehrách s V. Britániou (2:12), Švédskom (3:9) a Kóreou (4:7), kde naši viedli 4:0, nálada poklesla.
Výhrou nad Nórmi (11:4) ešte živili medailové nádeje, no debakel od Kanady (0:16) a zbabraný záver s Rusmi (4:7) naše sny ukončili. „Ak by sme Rusov zdolali, boli by sme s piatimi víťazstvami tretí a mali semifinále isté,“ povzdychol si tréner František Pitoňák. No osud už zvrátiť nemohol. Konečné šieste miesto pre v tom čase rebríčkovo 11. najlepší tím nie je žiadny prepadák, no naši curleri vedeli, že sa mohli postarať o jedno z veľkých prekvapení turnaja.
Foto: SPV/Roman Benický
