Paralympijské návraty – 2. časť: Vancouver 2010
Ani jedno zlato v histórii zimných hier – taká bola bilancia slovenských paralympionikov pred odchodom do kanadského Vancouveru v roku 2010. Naši síce mali smelé ambície, ale opatrnosť velila nemať veľké oči.
Prístavné mesto v kanadskej provincii Britská Kolumbia sa však na našich paraalpských lyžiarov doširoka usmialo. A doprialo nám nevídanú žatvu. Naši sa zo svahov vo Whistler Mountains vracali s 11 medailami, no najmä šiestimi zlatými, o ktoré sa zaslúžili dvaja zrakovo znevýhodnení lyžiari – Jakub Krako aj Henrieta Farkašová. A obaja svorne k zlatému hetriku pridali aj jedno striebro.
Ďalšie dve bronzové skončili na krku Miroslava Harausa a po medailu rovnakej farby si prišla v obrovskom slalome aj Petra Smaržová. Bola to paráda, na ktorú Slovensko nebolo zvyknuté. Ani na neskutočné štvrté miesto v medailovej bilancii krajín. Len Rusi, Nemci a domáca Kanada napokon obišli lepšie. A to bol priemerný vek našich medailistov len 21 rokov a v Kanade nás reprezentovalo len 13 športovcov.
Halušky pre Kraka
Všetko to v nedeľu 14. marca 2010 začal náš najmladší lyžiar vo výprave – 19-ročný Jakub Krako, v tom čase študent Ekonomickej univerzity v Bratislave. Prvý raz znela slovenská hymna práve jemu. Nečakane po slalome, keďže pôvodne naplánovaný zjazd pre hustú hmlu preložili na neskôr.
Po prvom kole bol Krako s navádzačom Jurajom Mederom s vyše polsekundovou stratou len na druhom mieste za Španielom Maizteguim ten však náporu Slováka v druhom neodolal. Krako mu nadelil vyše 1,5 sekundy a mohli sme oslavovať.
Krako, ktorému už v šiestich rokoch diagnostikovali vrodenú dystrofiu sietnice, pridal zlato aj v obrovskom slalome a superkombinácii. A len 16 stotín sekundy mu v super-G chýbalo, aby vyhral aj svoju štvrtú disciplínu v Kanade. „Bol som k tomu sakramentsky blízko,“ povzdychol si vtedy v cieli. Ale dlho nebanoval. „Veril som si na nejakú medailu, ale že z toho budú štyri a navyše tri zlaté, o tom sa mi ani nesnívalo,“ priznal sa rodák z Lazian neďaleko Prievidze, ktoré boli počas jeho kanadských jázd na nohách. Obľúbené halušky od mamy Kubovi po návrate určite chutili viac než inokedy.
Z nemocnice na piedestál
Hrdinkou ženských pretekov zrakovo znevýhodnených paraalpských lyžiarok bola tiež Slovenka – Henrieta Farkašová. Ešte v novembri 2008, keď do nej na svahu narazil poľský snoubordista a zlomil jej na štyroch miestach spánkovú kosť, to s Heňou vyzeralo kadejako. No operácia v Innsbrucku dopadla dobre, Farkašová sa uzdravila a mohla sa vrhnúť na svoje zlaté vancouverské dobrodružstvo.
S pomocou navádzačky Natálie Šubrtovej vyhrala super-G, obrovský slalom aj superkombináciu, v zjazde ju dokázala predstihnúť len domáca Kanaďanka Viviane Forestová. Len v slalome zostala bez medaily, keď sa po chybách v druhom kole prepadla až na 9. priečku.
„Tri zlaté? Veď to je bomba,“ jasala v cieli naša lyžiarka. Tréner Branislav Mažgút jej pred odchodom do Kanady prorokoval, že môže vyhrať v každej disciplíne a takmer mu to vyšlo.
Smaržová atakovala striebro
Dva bronzy Miroslava Harausa s navádzačom Martinom Makovníkom v super-G a v superkombinácii prikrášlili už aj tak bohatú zbierku.
Petra Smaržová to rovnakou medailou v obrovskom slalome ukončila. Nemusela byť len bronzová, za striebornou Nemkou Rothfussovou zaostala len o tri stotiny sekundy. „Tri stotiny? Veď to je nič,“ povzdychla si v cieli rodáčka z Valašského Meziříčí. Ale z medaily mala aj tak obrovskú radosť. Bola prvou v kariére.
Naše tromfy z minulých paralympiád už toľko šťastia nemali. Už 47-ročná Iveta Chlebáková zostala bez medaily a vlajkonosička našej výpravy sa po nej rozlúčila s aktívnou kariérou.
Formu Rada Dudáša ovplyvnilo aj šesť skrutiek v ramennej kosti po tom, čo si v decembri 2009 zlomil ruku.
Bežec na lyžiach a biatlonista Marián Baláž zasa čelil viróze a z pôvodne piatich naplánovaných pretekov odjazdil jediný. Aj tak to však bola paráda, po ktorej sa zo Slovenskom najmä v paraalpských disciplínach začalo počítať ako s vážnym súperom.
„Slováci pochopili, že ak chcú v športe zdravotne znevýhodnených uspieť, musia im zabezpečiť profesionálny prístup. Bohužiaľ, u nás je to stále len záležitosť jedincov,“ závidel nám vtedy Český žurnál.
Foto: SPV, Roman Benický
ZPH Vancouver 2010 v číslach
Počet slovenských športovcov: 13 (vrátane navádzačov)
Medaily: 6 zlatých – 2 strieborné – 3 bronzové
Konečné poradie v medailovej bilancii krajín: 4. miesto
