Od začiatku leta prebiehal na Slovensku projekt, zameraný na prevenciu proti mikrospánku. Jeho nasadenie v tomto období súviselo najmä s dlhými cestami za dovolenkami do zahraničia, keď sú vodiči najviac náchylní preceniť svoje schopnosti. Výsostne aktuálna téma aj na obdobie Sviatku všetkých svätých, keď sa vodiči vyberú krížom cez celé Slovensko na hroby svojich blízkych. Projekt pripravili spoločne Slovenský paralympijský výbor (SPV) a jeho generálny partner Allianz.
Práve mikrospánok je jedným z najväčších nepriateľov vodičov a častou príčinou závažných dopravných nehôd. Môže trvať iba niekoľko desatín sekundy, no pokojne aj pol minúty, dokonca pri otvorených očiach. Počas tohto intervalu človek nevníma vonkajšie podnety, vizuálne vnemy a ani hlasná hudba nepomôže. Ak práve sedí za volantom, stráca nad vozidlom kontrolu. V lepšom prípade vodiča „prebudia“ údery kolies do malých spomaľovačov, ktoré už bývajú zabudované do stredových čiar alebo pri krajnici diaľnice, modernejšie autá sú dokonca vybavené monitoringom koncentrácie vodiča a asistenčnými systémami. O prípadoch, keď to našťastie, dobre dopadlo, sa ani nemáme ako dozvedieť. Tie tragické sa v médiách stávajú témou dňa.
Riaditeľ Odboru dopravnej polície pplk. Tomáš Vrábel v súvislosti s nehodovosťou a mikrospánkom uvádza: „Vodič nesmie viesť vozidlo, ak jeho schopnosť viesť vozidlo je znížená, okrem iného, aj únavou. Takto znie zákon. Nechceme strašiť paragrafmi, ani pokutami, pretože najdôležitejší je ľudský život. Denne sa stretávame s tragédiami na cestách, ktoré sa nemuseli vôbec stať, keby sa niekto neponáhľal, sústredil sa na jazdu, dal prednosť, bol oddýchnutý, pozorný, či len jednoducho ohľaduplný. A potom tu máme štatistické čísla – počet nehôd, zranení a usmrtení. No málokto si uvedomí, že za každým číslom sa skrýva osud konkrétneho človeka – rodiča, súrodenca, príbuzného, priateľa. Vítame preto túto iniciatívu, pretože práve takýto spôsob prevencie, rozprávanie o konkrétnych prípadoch a osudoch, môže prispieť k tomu, aby si ľudia uvedomili, aký je život krehký, a že stačí sekunda, aby sa úplne zmenil.“
Bohaté skúsenosti s touto problematikou majú aj záchranári. Peter Skržek z AP Rescue hovorí: „Nepríjemným, resp. až tragickým následkom spôsobeným mikrospánkom za volantom, môžeme predísť jedine efektívnou prevenciou. Najdôležitejšie je dostatočne si pred cestou oddýchnuť, aby sme sa dokázali na šoférovanie čo najlepšie sústrediť. Nevyhnutnou súčasťou počas jazdy sú krátke a časté prestávky a dostatočný prísun tekutín. Niekomu pomáha napríklad žuvanie žuvačky či cmúľanie cukríkov alebo pitie nápojov s kofeínom. Ak aj napriek všetkým týmto opatreniam pociťujete únavu alebo zníženú koncentráciu, radšej vozidlo zastavte na vhodnom mieste, pospite si a v jazde pokračujte, až keď sa budete cítiť lepšie. Niekedy naozaj stačí krátky spánok (5-10 min.) na to, aby ste si odpočinuli a predídete tak možnej tragédii.
Predseda SPV Ján Riapoš bol v roku 1993 obeťou autonehody, ktorú zavinil mikrospánok: sám hovorí, že vtedy porušil všetky chronicky známe odporúčania, ako mikrospánku predchádzať. Do auta si sadol unavený, nevyspatý a nekoncentrovaný. „Ešte som si aj zapol kúrenie, ktoré ma viac utlmilo. Zaspal som za volantom, v plnej rýchlosti zišiel z cesty a zadnou časťou vozidla narazil do stromu. Strižná sila mi poškodila chrbticu a prerušila miechu v oblasti piateho krčného stavca, náraz ma vymrštil z auta a to pokračovalo stovky metrov do poľa. Hovoríme navyše o období, kedy automobily ešte nemali airbagy či iné technické zariadenia na tlmenie dôsledkov nehôd. A tie boli v mojom prípade fatálne.“
Z jeho pohľadu má slovné spojenie „zišiel som z cesty“ aj duchovný rozmer. Nie je to iba pomenovanie toho, čo sa pri nehode stalo, ale aj signál, že nášho hodnotového rebríčka a zásad, ako správne žiť, by sme sa nemali vzdávať. „Po nehode som paralyzovaný od krčných stavcov nadol, čo ovplyvňuje funkčnosť mnohých svalov, tráviacej sústavy či vylučovania. Dennodenne mi to pripomína, aby som minimalizoval situácie, ktoré k takýmto chybám vedú. Následky úrazu sú pre mňa trvalou pripomienkou, aby som na prvom mieste v poradí dôležitosti nemal prácu. Sú oveľa dôležitejšie veci v živote,“ dodáva Ján Riapoš, viacnásobný paralympijský víťaz v stolnom tenise vozičkárov.
Všetkých vodičov varuje: „Nebezpečenstvo mikrospánku je v tom, že môže prísť už po pár minútach riadenia vášho auta, ak za volant sadáme unavený ako to bolo aj v mojom prípade. Auto sa rúti nekoordinovane ďalej a prináša fatálne následky. Tie sa potom veľmi ťažko odstraňujú. Nielen z materiálneho, ale najmä ľudského hľadiska. Verím, že aj môj príbeh prispejte k tomu, aby ste dokázali zvíťaziť nad mikrospánkom, aby ste potom mohli víťaziť aj v iných oblastiach svojho života.“
Alex Štefuca, dopravný expert: „Mikrospánok zažil v rôznom rozsahu a s rôznym koncom azda každý vodič. Krátkodobá strata kontroly nad vozidlom sa našťastie väčšinou nekončí haváriou, ale je jednou z najčastejších príčin tých najťažších nehôd. Keď si predstavíme, že pri rýchlosti 110 km/h prejde každú sekundu auto približne 30 metrov, stačia tri sekundy na to, aby vodič prešiel takmer 100 metrov bez toho, aby udržiaval smer jazdy. Toto je čas, ktorý ešte dokážu prekonať moderné bezpečnostné systémy (ak je nimi auto vybavené), alebo sám vodič zavčasu získa späť kontrolu nad vozidlom a udrží sa na ceste. Práve takáto chvíľa by však mala byť tým najsilnejším varovaním, že nad únavou za volantom sa nedá vyhrať ničím iným, len zastavením a prestávkou. Tu nám nepomôžu žiadne dopravno – bezpečnostné policajné akcie – jedinou cestou je mikrospánok nepodceniť a obetovať pár minút zo života v mene života“.
Lucia Strnad Muthová, správkyňa Nadácie Allianz: „Pre tento rok sme vybrali ako preventívnu tému mikrospánok za volantom, nakoľko väčšina z nás sme vodiči a každý pozná situácie, keď si sadá za volant v pohode alebo viac unavený. V každom prípade chceme všetkých varovať, aby si nesadali za volant v stave, keď nedokážu ovládať svoju únavu a radšej by si mali chvíľu oddýchnuť, zastaviť alebo sa predtým poriadne vyspať, aby následky takéhoto šoférovania neboli fatálne.
Naša spolupráca so Slovenským paralympijským výborom je dlhodobá, nielen pri príprave preventívnych kampaní. Je to niečo, čo prináša benefity všetkým stranám, lebo ak napríklad takúto preventívnu tému komunikujú parašportovci, ktorí majú už nepríjemnú skúsenosť za sebou, je to určite dôveryhodnejšie ako keby sme používali len všeobecné rady alebo štatistiky. Vždy je lepšie počuť osobný príbeh, a preto považujem za pozitívne, že sa paralympionici rozhodli do tejto preventívnej kampane zapojiť.“
