Samozrejme existuje aj remíza. Ale všetci športovci stoja niekedy na strane víťazov a inokedy na strane porazených. Čiže sa musia konfrontovať tak s príjemnými ako aj nepríjemnými emóciami. Najčastejšie problematické emócie sú nervozita a úzkosť pred alebo počas súťaží, hnev, strach, sklamanie, smútok alebo pocit viny.
Práca s emóciami vo vrcholovom športe nie je jednoduchou záležitosťou. Niekedy sa aj zdanlivo negatívna emócia môže ukázať ako prospešná, napr. hnev. Je veľa situácií, keď sa športovec nahneval (na protihráča, spoluhráča, trénera alebo seba samého) a „nakopol“ sa k lepšiemu výkonu. Takže nepríjemná emócia mala nakoniec pozitívny dôsledok. Naopak, príjemná emócia môže mať niekedy negatívne dôsledky. Napríklad ak radosť a šťastie z výsledkov vedie k uspokojeniu a k zníženiu tréningového úsilia. Aj radosť z gólu môže mať tiež niekedy negatívne dôsledky. Ako príklad si pozrite video, na ktorom sa myjavskí futbalisti v slovenskej lige tak veľmi tešili z gólu, až nechali súpera, aby rýchlo rozohral a bez bránenia strelil vyrovnávajúci gól. Video nájdete na:
youtube ako Podbrezová – Myjava 1:2.
Ako vyplýva z uvedeného, niekedy aj zdanlivo „zlá“ alebo negatívna emócia, môže priniesť pozitívny následok. A naopak, šťastie alebo spokojnosť môže viesť k negatívnemu trendu. Preto v texte nerozlišujeme emócie ako dobré a zlé, alebo pozitívne a negatívne. Emócie budeme charakterizovať ako príjemné a nepríjemné. To vyjadruje, ako pocity v danom okamihu vnútorne prežívame.
Najčastejšie emočne nabité situácie, ktoré považujú športovci za problémové:
• Nervozita, úzkosť a stres pred a počas súťaže, zápasu
• Strach z prehry, neúspechu, zlyhania
• Strach z niektorých cvičebných prv-kov
• Hnev počas súťaže a tréningu alebo po nich
• Smútok, sklamanie po nevydarených výkonoch, prehrách
• Pocit viny za neúspešný výsledok
• Pocit hanby po nevydarenom výkone
• Strach z negatívneho hodnotenia okolia
• Plač na tréningoch a súťažiach mla-dých športovcov
• Nedostatok radosti, zábavy a spokojnosti zo športu
S problematickými emóciami sa stretávajú športovci každého veku a na všetkých úrovniach. Či ide o 12 ročné dieťa, dospelého amatérskeho športovca alebo profesionála zbierajúceho úspechy na OH alebo MS. Všetci sa stretávajú s podobnou nervozitou, stresom, obavami, pochybnosťami alebo sklamaniami. Tvrdíme to na základe skúseností s prácou s deťmi, s dospelými amatérskymi športovcami aj s olympijskými víťazmi. Samozrejme ak sa športovec pripravuje na podujatie na najvyššej svetovej príp. európskej úrovni, vonkajší tlak je úmerný významu podujatia. Tlak majúci pôvod u samotného športovca, resp. spôsoby zvládania tlaku sú však podobné na rôznych kvalitatívnych a vekových úrovniach.
Zvládanie emócií je jednou z psychických schopností, ktoré sa dajú zlepšovať a trénovať. Dôležitá je chuť a ochota jednotlivca príp. tímu pracovať na týchto kvalitách. Emócie sa pri správnom prístupe dajú nielen zvládať, ale aj produktívne využiť vo svoj prospech. Dôležité je poznať sám seba, vedieť, čo mi pomáha a čo nie. Poznať, čo je pre môj organizmus prirodzené a čo je mu naopak cudzie. Ak chceme pracovať s emóciami, je potrebné položiť si nasledujúce otázky:
- Aké pocity a emócie prežívam pred, počas a po súťaži alebo tréningu?
- Ktoré z týchto pocitov sú pre mňa problematické?
- V ktorých emočne nabitých situáciách môj výkon a spokojnosť klesajú? Kedy sa necítim dobre?
Keď si odpovieme na tieto otázky môžeme ďalej pracovať na zvládaní a využívaní emócií.
Cvičenie 1:
Odpovedzte na nasledujúce otázky a odpovede si napíšte. Písomná forma je dôležitou súčasťou cvičenia!
- Ktoré situácie sú pre vás v športe problematické. Kedy sa necítite dobre? Kedy výrazne klesá váš výkon? Zaznamenajte čo najviac detailov z týchto situácií.
- Aké sú vaše emócie v týchto situáciách? Ako sa cítite?
- Aké sú vaše reakcie v týchto momentoch? Čo robíte, ako reagujete? Ako komunikujete so svojimi spoluhráčmi, protihráčmi, trénerom, divákmi alebo rozhodcom?
Po napísaní si všetky otázky a hlavne vaše odpovede prečítajte. Aká zmena nastala po prečítaní odpovedí? Čo majú tieto situácie spoločné?
Celý článok od športového psychologa Petra Kuračku si môžete otvoriť alebo stiahnuť tu.
