„Neplávalo sa mi najlepšie. Mám pocit, že necítim ešte poriadne záber,“ vravela Mikulášiková po rozplavbe, v ktorej si časom 1:16,00 zlepšila o poldruha sekundy osobné maximum. ,,Plávala som aj v rýchlejších vodách, možno by mala byť trochu studenšia,“ dodala. „Dobrý čas ma potešil, v tejto disciplíne však nečakám medailu.“ Odhadla to správne – v podvečernom finále skončila ôsma časom 1:17,10.
Krst ohňom absolvovala 14-ročná Karina Petrikovičová, najmladšia členka slovenskej výpravy v Pekingu. Zrakovo postihnutá debutantka štartujúca vo vodnej kocke na voľnú kartu skončila v rozplavbe posledná na 100 m prsia časom 1:35,28. „Som spokojná. Chcela som si utvoriť osobný rekord a to sa mi podarilo, išla som na doraz,“ povedala piešťanská plavkyňa, ktorá sa od jari zlepšila o zhruba dvanásť sekúnd. „Toto bol začiatok, budem pokračovať, zlepšovať sa a chcem sa ukázať o štyri roky v Londýne. V premiére som pociťovala dosť veľkú zodpovednosť a trému.“ Na rozdiel od Mikulášikovej, ktorá má ešte štyri ďalšie disciplíny pred sebou, Karina už ukončila svoje pekinské účinkovanie a teší sa na atletiku, kam chce chodiť povzbudzovať kolegov z paralympijského družstva.
Boccia
