“Zomlelo sa to veľmi rýchlo. Vykĺzol mi úchop paličky z ruky, tri brány som s tým bojovala, trochu ma to rozhodilo a odrazu som po terénnom zlome zle zahranila,” vysvetľovala Henrieta v cieli disciplíny, na ktorú sa spolu s navádzačkou Natáliou Šubrtovou úprimne tešili. “To je šport. Aj takéto momenty sa stávajú, nie sme naprogramované stroje,” tlmil sklamanie vedúci tímu zjazdárov Ivan Bražina. Ako dlhoročný športový psychológ veľmi dobre pozná frustráciu pretekárov z nenaplnených očakávaní. A tie boli po víťazstve v zajzde u Heni s Natáliou značné. “Pri slabozrakých stačí o zlomok sekundy neskoršia reakcia na navádzača na trati a chyba sa ľahko stane. Musí to prebolieť, musia vyplaviť emócie a ísť ďalej.”
Po páde sa Heňa opäť postavila na lyže a zišla druhú polovicu trate do cieľa. Časová strata však bola, pochopiteľne, značná. Následne ich čakala strastiplná cestička cez mix-zónu so záplavou otázok a Natália sa už po chvíli neubránila slzám. Obidve odchádzali z areálu zjazdového lyžovania celkom bez nálady. Navyše sa s odstupom času objavila v oficiálnych výsledkoch ich dodatočná diskvalifikácia. Do reči nebolo ani Petre Smaržovej, ktorá v kategórii stojacich žien vynechala bránu a Super G nedokončila.
V paralympijskej dedine vítal naše pretekárky na tabuli vo vchode nápis: “Nevadí dievčatá, ideme ďalej…” Možno si ho hneď po príchode v hneve ani veľmi nevšimli, no o pár hodín ich isto povzbudí. /sš/
Boccia
