V slovinskom Lašku dohrali počas víkendu Svetový kvalifikačný turnaj v parastolnom tenise. Do Tokia postupovali iba víťazi jednotlivých skupín. Zo Slovákov sa to podarilo iba Borisovi Trávníčkovi v TT4. Kamien, Jambor ani Csejtey na priame tokijské miestenky nedosiahli. V Lašku pôsobil v úlohe technického delegáta turnaja TOMÁŠ VARGA, zároveň predseda ŠTK parastolného tenisu.
Zo štvorice Slovákov, ktorá štartovala v Lašku, sme napokon získali jednu miestenku. Čakali ste viac?
Určite sme si želali ešte aspoň jednu miestenku, ale musím uznať, že konkurencia na turnaji bola skutočne obrovská – 52 krajín a samotné zápasy boli taktiež veľmi vyrovnané. Takže aj zisk jednej miestenky je výborný.
Kto mal k nej z troch ďalších najbližšie?
Veľmi blízko k postupu mal aj Marián Kamien v TT1 a dá sa poveda, že aj Richard Csejtey v TT8. Trošku viac sme očakávali od Miroslava Jambora, ktorý bol nasadenou jednotkou v skupine TT7, ale nakoniec sa mu nepodarilo potvrdiť postavenie v renkingu.
Ako by ste zhodnotili úroveň turnaja, keďže najlepší hráči sveta už mali účasť zabezpečenú?
Z môjho pohľadu bola úroveň priam fantastická. Tým, že úplná špička sa turnaja nezúčastňovala, boli zápasy veľmi vyrovnané a videli sme veľa päťsetových zápasov a aj kopec napínavých zvratov.
Zaujali vás nejaké nové tváre, ktoré by mohli aj v Japonsku siahať po medailách?
Turnaj nám ukázal aj to ako veľmi chýba, hlavne mladým hráčom, zápasová prax a posledný rok ublížil hlavne im. Určite sme videli tváre, ktoré budú siahať na medaile aj v Tokiu – napríklad mladá Fínka Tapoola či náš Boris Trávníček.
Čo sa týka organizácie turnaja, ovplyvnili ho nejak výrazne pandemické opatrenia, ktoré treba v súčasnosti všade dodržiavať?
Určite áno, bola to výrazná zmena pre všetkých. Hráči v podstate zažívali niečo podobné, ako ich bude čakať na samotných hrách. Celý turnaj fungoval v tzv. bubline a všetci účastníci museli dodržiavať opatrenia aj pod hrozbou vylúčenia z turnaja.
Aktuálne má Slovensko štyri isté miestenky do Tokia. Okrem Borisa Trávníčka si ich už predtým podľa postavenia v rebríčku zabezpečili Ján Riapoš, Martin Ludrovský a Alena Kánová. Je teda počet parastolných tenistov definitívne uzatvorený alebo máme ešte nádej na ďalšie miestenky?
Ešte sa bude prerozdeľovať 45 miest cez tzv. bipartitné karty 23. júna. Odhadujeme, že by sme ešte mohli získať ďalšie dve miesta.
Aké faktory budú rozhodovať pri udeľovaní bipartitných kariet?
Tých faktorov je samozrejme viac, ale prvá priorita bude kladená na tých, ktorí budú dopĺňať tímovú súťaž, čo sa týka aj nás v prípade Petra Mihálika v skupine TT4. Ďalšou bude postavenie v renkingu, kde sú vysoko aj spomínaní Miroslav Jambor a Richard Csejtey. Tak dúfame, že sa nám podarí získať nejaké miestenky aj touto formou.
Aký program čaká našich reprezentantov do odchodu na PH?
Program je veľmi nahustený, nakoľko nám začína domáca liga a naplánované sú aj viaceré sústredenia doma, v Slovinsku a tiež dva neoficiálne turnaje v Hodoníne a v Poľsku.
Parastolný tenis bol z hľadiska zisku medailí dlhodobo našim najúspešnejším športom na PH. Túto tradíciu zlomilo až Rio 21016. Ako vidíte naše medailové vyhliadky v Tokiu?
Verím, že máme dostatočnú kvalitu na to, aby sme opäť figurovali medzi najlepšími. Oproti klasickým hrám bude samotný výsledok ovplyvnený aj kovidom a tiež mentálnou pripravenosťou našich športovcov. Najmä v tímových súťažiach sme vždy boli veľmi silní a verím, že sa nám to podarí opäť dokázať.
Akým smerom sa vyvíja svetový parastolný tenis?
Parastolný tenis sa nachádza, rovnako ako celé športové hnutie, v ťažkej situácii, umocnenej kovidom, ako aj nadchádzajúcimi voľbami v ITTF (Svetová federácia stolného tenisu – pozn. red.). Veľmi neštandardný bude aj samotný proces kvalifikácie do Paríža, nakoľko budeme mať minimálne o rok menej na prípravu a uvidíme ako sa po PH rozbehnú aj bežne medzinárodné podujatia.