Dlhoročný reprezentačný tréner slovenských reprezentantov v paracyklistike BRANISLAV REŽŇÁK tvrdí, že na PH 2020 môžu do bojov o medaily zasiahnuť všetci, ktorí tam budú nominovaní. A tento fakt ho veľmi teší. Nezabúda však ani na reprezentačnú zálohu.
Po dlhom čase absolvovali paracyklisti začiatkom mája opäť veľké podujatie – preteky Svetového pohára v Oostende. Aká konkurencia sa tu zišla?
Napriek tomu, že niektoré krajiny ako Austrália, Nový Zéland, Kanada či Brazília kvôli pandémii do Belgicka neprišli, konkurencia bola veľká. Jednalo sa totiž o posledné kvalifikačné podujatie na PH Tokio 2020. Celkove sa pretekov zúčastnilo 352 pretekárov, z toho 274 mužov a 78 žien, zo 44 krajín.
Štartovalo aj viacero slovenských reprezentantov. Kto z nich naplnil očakávania a naopak od koho ste čakali viac?
Veľmi dobre zajazdili Anna Oroszová a Patrik Kuril, v časovke aj Ondrej Strečko. V silnej konkurencii sa nestratili ani Miloš Hudec s Danielom Kukľom. Tandem Juraj Práger/pilot Ján Gallik odjazdil svoj štandard a pre Jara Švestku to bol návrat po niekoľkých rokoch. Pre nový tandem v zložení Ján Šuľak/pilot Martin Jakubis išlo najmä o absolvovanie klasifikácie a zbieranie skúseností, nie o výsledok.
Neštartoval náš aktuálne najlepší reprezentant Jozef Metelka, ktorý sa pripravuje tradične v zahraničí. Pripojí sa k vám na niektorom z najbližších pretekov?
Jozef je momentálne v Španielsku a od júna sa bude pripravovať na Tokio na velodróme v britskom Newporte pod vedením trénera Kyleigha Mannersa. Z tohto dôvodu sa nezúčastní ani na cestných UCI majstrovstvách sveta v portugalskom Cascais, ktoré sa budú konať v dňoch 9. – 13. júna.
Aktuálne má Slovensko isté 3 mužské a 1 ženskú miestenku do Tokia. Kto by mal tieto miesta, ktoré sú zatiaľ pridelené krajine, obsadiť?
Oficiálne máme zatiaľ potvrdené len dve miesta – jedno mužské a jedno ženské. V paracyklistike je kvalifikačné obdobie rozdelené na dve časti a v tej prvej mohla každá krajina získať maximálne dve miestenky. Druhá časť kvalifikácie bola výrazne ovplyvnená pandémiou a napríklad za celý minulý rok sa do nej započítali len body z dráhových majstrovstiev sveta, ktoré sa uskutočnili v marci v kanadskom Miltone. Tento rok boli jediným kvalifikačným podujatím preteky Svetového pohára v Belgicku. Plánovaný bol aj Svetový pohár v Taliansku, ale ten sa kvôli koronakríze presunul na zatiaľ nekonkretizovaný termín na jeseň, čiže až po paralympijských hrách v Tokiu. Na základe kvalifikačného kľúča je viac menej jasné, že k už vybojovanej jednej mužskej miestenke získame ďalšie dve. Potvrdené od UCI to však budeme mať až 14. júna. Čo sa obsadenia týka, ženská miestenka patrí Anne Oroszovej a u mužov by to mali byť Jozef Metelka, Patrik Kuril a Ondrej Strečko.
Máme reálnu nádej získať ešte ďalšiu miestenku?
Nie, po preložení Svetového pohára v Taliansku boli jediným kvalifikačným podujatím preteky v Belgicku.
Najbližšie vás čaká spomínaný cestný svetový šampionát v Portugalsku. Kto bude vo výprave a s akými cieľmi tam pôjdete?
Pár dní pred MS budú ešte ME v Rakúsku. Preto sme sa rozhodli, že na majstrovstvá sveta pôjde len A tím bez Jozefa Metelku v zložení Anna Oroszová, Patrik Kuril a Ondrej Strečko. Realizačný tím budú okrem mňa ako vedúceho tvoriť mechanik Patrik Chlebo, masér Bohuš Janek a asistent Milan Orosz. B tím bude spolu s Oroszovou a Strečkom štartovať na ME.
Kto zo súčasných paracyklistov by mohol okrem Jozefa Metelku zasiahnuť v Tokiu do boja o medaile?
Všetci, s ktorými sa do Tokia počíta. A to ma veľmi teší.
Napríklad aj handbikerka Anna Oroszová, ktorá pravidelne získava medailové umiestnenia, ale na PH jej to zatiaľ nevyšlo?
Samozrejme, najmä čo sa časovky týka. V cestných pretekoch by k tomu potrebovala aj kus športového šťastia, keďže skupiny WH1, WH2, WH3 a WH4 budú štartovať spoločne a bojovať o jednu medailovú sadu.
V súčasnosti máme už dva tandemy zrakovo znevýhodneného športovca s pilotom. Ako vidíte ich šance nadviazať časom na úspechy nebohého Vladislava Janovjaka?
Je super, že k Prágerovi s Gallikom pribudol ďalší tandem. Jedná sa mladých chalanov Jána Šuľaka, ktorý má 21 rokov a jeho 23 – ročného pilota Martina Jakubisa, ktorí majú všetko pred sebou. Okrem tréningových skúseností potrebujú získavať aj tie súťažné. V tom im môžu veľmi pomôcť ostrieľaní „Prágerovci“ a oba tandemy sa môžu navzájom potiahnuť. Už v Belgicku bolo vidno, že si sadli aj po ľudskej stránke, čo je taktiež veľmi dôležité. V Jánovi Šuľakovi vidím do budúcnosti veľký potenciál. Už takmer rok spolupracujeme a myslím si, že by to mohol dotiahnuť ďaleko. Chce to však čas a trpezlivosť.
Za najlepšími reprezentantmi máme aj zálohu, ktorá by sa časom mohla presadiť alebo naopak je tam veľký výkonnostný odstup?
Odstup tam momentálne určite je. Či, a do akej miery sa ho podarí odstrániť, ukáže čas. Verím, že sa nám podarí objaviť a vychovať ďalšie talenty a nástupcov našich najlepších pretekárov. Pomôcť nám v tom môžu aj projekty SPV a SZTPŠ ako napríklad SME SI ROVNÍ či Hľadáme talenty. Práve Jána Šuľaka sme objaviili tam.
Okrem MS a ME aké podujatia vás ešte čakajú do odchodu na PH?
Určite budeme štartovať na Európskom pohári doma v Púchove, ktorý je na programe v polovici júla.
