V starostlivosti o spinálnych pacientov môžeme Česku len závidieť
„Vytvorenie špecializovaného strediska dokáže pacientom s poranením miechy efektívne pomôcť s návratom do života,“- burcoval uznávaný neurochirurg Bruno Rudinský na konferencii v Bratislave už pred štyrmi rokmi. Kým v Česku funguje spinálny program, ktorý sa snaží pacientov s týmto poranením vrátiť do života, už viac než dvadsať rokov, Slovensko v tomto smere aj dnes výrazne zaostáva.
Najdevastujúcejšie poranenia
Poranenia chrbtice a miechy, patria medzi najviac devastujúce zdravotné postihnutia. Dá sa žiť aj po takom nešťastí, kvalitne a dlhé roky, no bez spinálnej jednotky to majú pacienti po úrazoch, výrazne sťažené. Bez spinálnych jednotiek ako najúčinnejšieho riešenia nie sú pacienti na rovnakej štartovacej čiare v porovnaní s tými, ktorý tento druh liečby stihli podstúpiť. Aj preto je smutné, že sa v tomto smere situácia u nás príliš nemení.
„Máte tam v postakútnej fáze, kedy je tá pomoc mimoriadne dôležitá, naozaj veľkú dieru. Je to škoda, lebo kým sa u vás pacient dostane do Kováčovej, môže sa stať, že v nemocnici narazí na neerudovaný personál, ktorý nevie, ako sa o pacientov správne starať. A pacient môže umrieť,“ tvrdí Zdeňka Faltýnková, spoluzakladateľka Českej asociácie paraplegikov (CZEPA) a programu spinálnych jednotiek v Česku.
Faltýnková bola jedným z hostí konferencie SME SI ROVNÍ, ktorý organizuje televízia TA3 v spolupráci so Slovenským paralympijským výborom. „My v Česku dnes prevádzkujeme spinálne jednotky v Brne, v Prahe, v Ostrave a v Liberci. Odkiaľ sú pacienti neskôr prekladaní do rehabilitačných spinálnych jednotiek v Kladruboch, Košumberku či Hrabyni. Záleží od toho, v akom kraji sa pacient nachádza,“ porovnávala odborníčka, ktoré dnes okrem iného prevádzkuje v Prahe Laboratórium zdravého sedenia.
CZEPA funguje v Česku už 33 rokov, pacientov okrem iných pomáhali aj také uznávané osobnosti ako Oľga Havlová či režisér Zdeněk Svěrák, ktorý sa stal prezidentom Správnej rady Centra Paraple. Aj Česko by mohlo byť ďalej, Faltýnková aj ostatní sa stále len snažia o vytvorenie dekubitálnych jednotiek, ktoré by dokázalo liečiť preležaniny (dekubity). „Stále nám na tento problém pacienti umierajú. Trápi nás to,“ priznala česká hostka bratislavskej konferencie.
Málo presných dát
Za neexistenciou spinálnych jednotiek na Slovensku stojí okrem nedostatku finančného a ľudského kapitálu podľa zdravotníckeho analytika Martina Smatanu a člena projektu SME SI ROVNÍ, aj skutočnosť, že nevieme určiť presný počet pacientov, ktorí by takýto druh pomoci potrebovali. „Napriek množstvu získaných dát presné údaje zistiť nedokážeme. Pritom je to absolútne kľúčový fakt. Naše štatistiky majú za následok obrovský rozptyl, naše databázy fakt, či ide o spinálneho pacienta, vo väčšine prípadov neuvádzajú,“ pripustil Smatana, ďalší z hostí dnešnej konferencie.
Podľa jeho slov by dnes starostlivosť o jedného spinálneho pacienta na zhruba dva mesiace vyšla na 30-tisíc eur. Slovensko však podobné pracovisko potrebuje čoraz urgentnejšie. Aj preto, že pacientov s poranením miechy každý rok pribúda. „Je škoda, že sme sa v tomto smere po rozdelení republiky vydali iným smerom ako Česko. V niečom boli naše cesty podobné, v niečom, žiaľ, diametrálne odlišné.“