Dnes – 22. apríla- si pripomíname aj 51. ročník Dňa Zeme, ktorý bojuje za krajšiu a zdravšiu planétu.
Slovenský paralympijský výbor sa zapojil do nasledovaniahodnej iniciatívy 10 000 stromov pre Bratislavu. Čerstvo vysadený strom, ktorý sa nachádza v blízkosti sídla výboru, SPV symbolicky venuje všetkým slovenským parašportovcom, ktorí dokazujú, že sila ľudskej vôle dokáže zdolať mnoho prekážok. „Je to skvelá myšlienka a sme radi, že sme mohli podporiť krajšiu a najmä zelenšiu Bratislavu,“ teší sa zo spolupráce s magistrátom hlavného mesta SR výkonný riaditeľ SPV Maroš Čambal. „Veríme, že strom bude rásť a silnieť podobne ako myšlienka paralympijského hnutia vo svete a na Slovensku“, dodáva predseda SPV Ján Riapoš.
Cieľom iniciatívy je – ako prezrádza samotný názov – vysadiť v Bratislave 10 000 stromov. „Je to súčasť plánu systematickej obnovy a udržateľnosti drevín. Od roku 2019 sme už vysadili 1870 stromov a 5336 kríkov navyše, čo viac ako sa mestu podarilo vysadiť počas predošlých štyroch rokov,“ hrdo hlása oficiálna webová stránka iniciatívy so sloganom „Spravme Bratislavu zelenšou a príjemnejšou pre život.
Oných magických 10 000 plnohodnotných drevín chcú organizátori iniciatívy zvládnuť vysadiť do konca roka 2022. Dôvod je – okrem faktu, že skrášľujú verejné priestranstvá – zrejmý. Stromy ovplyvňujú mikroklímu, v lete poskytujú tieň, zároveň pôsobia aj ako filter, ktorý viaže prach, oxidy síry a dusíka, oxid uhoľnatý a iné škodliviny z ovzdušia. Listnaté stromy v mestách vraj dokážu zachytiť až 27-percent prachu, ihličnaté ešte o percento viac.
Zachráňme planétu
Stromy pre Zem boli témou aj Dňa Zeme v roku 2016, kedy skupina Earth day Network vyzývala verejnosť, aby v priebehu nasledujúcich piatich rokov – k 50. výročiu pomohla vysadiť 7,8 miliardy stromov. Jeden za každého človeka na planéte.
Témou nadchádzajúceho, v poradí 51. Dňa Zeme, ktorý slávime dnes, 22, apríla, je Zachráňme našu Zem. Najmä pred klimatickými zmenami a deštrukciou prírody. Organizátori dokonca na tento deň plánuje znovu globálnu online akciu, v rámci ktorej chcú upozorniť na všetko, čo našu planétu ničí. Podporiť ju majú svojimi príhovormi svetoví klimatickí lídri, inovátori, šéfovia veľkých fabrík aj lídri budúcnosti či rôzni umelci.
Začiatok po ropnej havárii
Len pre úplnosť, prvý Deň Zeme sa konal v roku 1969 v San Francisku. Šlo v prvom rade o reakciu na únik ropy z ropnej plošiny. Počas desiatich dní na prelome januára a februára 1969 sa do mora a na pláže v okrese Santa Barbara v Južnej Kalifornii vylialo viac než 80-tisíc barelov, pričom ropa znečistila aj pobrežie Normanských ostrovov. Šlo o najväčšiu ropnú škvrnu, ktorá sa vyskytla vo vodách Kalifornie. Zabila tisícky vtákov a iných zvierat.
Prvý Deň Zeme však nebol len ekologicky zameraný sviatok ale aj ľavicovo orientovaný happening bojovníkov proti vojne vo Vietname. Zvyšok sveta sa k sláveniu sviatku v Amerike pridal až v roku 1990.
Vlaňajšiu globálnu online akciu – podobnú, aká sa plánuje aj dnes – sledovalo už viac než 20 miliónov ľudí. Akcie sa konali v 180 krajinách sveta.
AUTOR: RASTISLAV HRÍBIK